HELLOWEEN priniesli na Slovensko závan nostalgie a odohrali výborný koncert. HAMMERFALL sú v top forme

Michael Kiske z HELLOWEEN odspieval koncert na Slovensku v horúčkach.

Michael Kiske a Joacim Cans vo Zvolenskej Slatine. Foto: Rodo Petrus

ZVOLENSKÁ SLATINA. Nedávno skončený koncert legendárnych HELLOWEEN a švédskych kladivárov HAMMERFALL ešte stále rezonuje medzi fanúšikmi a na sociálnych sieťach sa vedú búrlivé diskusie. Najsmutnejšie na tom je, že nie až tak kvôli koncertom samotným, ale kvôli zbabranej organizácii „majstrov“ z EPG, pardón – Profi Event. O všetkých nedostatkoch sa písalo už TU.

Poďme sa venovať niečomu, čo malo úroveň – koncertom kapiel HAMMERFALL a HELLOWEEN. Už fanúšikovské videá z predošlých koncertov turné zvaného „United Forces“ v Prahe, Viedni či Budapešti sľubovali veľký zážitok.

HAMMERFALL

Švédski kladivári boli pred koncertom ubytovaní v neďalekom Zvolene, viacerí fanúšikovia tak mali možnosť stretnúť hudobníkov na káve na zvolenskom námestí. Už na ich šou bolo zvedavých mnoho fanúšikov, aj keď niektorí, žiaľ, uviazli v dopravnej zápche, iní ich aspoň počuli z bufetu (tiež žiadna sláva).

Oscar Dronjak a v pozadí bubeník David Wallin. Foto: Rodo Petrus

Mnohí však toho veľa nevideli ani keď stáli pod pódiom, keďže horúce letné slnko svietilo priamo spoza pódia do ich očí. Škoda. Ale ani to nepokazilo vynikajúci dojem z koncertu švédskeho kvinteta. Muzikanti nabehli na pódium vo veľkom štýle a koncert odpálili peckou „Brotherhood“ zo vskutku parádnej februárovej novinky „Hammer of Dawn“. Pokračovalo sa známym songom „Any Means Necessary“ z albumu „No Sacrifice, No Victory“.

Od začiatku bolo plné pódium všetkých členov, najviac toho nabehal spevák Joacim Cans. Mimochodom, ten zreje ako víno. Čím starší, tým lepší. Spievalo mu to naozaj výborne. Aj napriek poriadnej horúčave šla kapela úplne naplno. Potešili aj sóla Pontusa Norgrena, parádna hra bubeníka Davida Wallina, ktorý hnal švédske kladivo dopredu. Mierne v úzadí bol basák Fredrik Larsson.

Osobne mi veľkú radosť urobilo zaradenie skladby „Blood Bound“ z roku 2005. Z aktuálnej novinky odzneli vo Zvolenskej Slatine ešte aj „Hammer of Dawn“ a „Venerate Me“, naživo fungovali azda ešte lepšie ako z albumu.

Joacim Cans. Foto: Rodo Petrus

Potešilo aj medley starších kúskov „Hero’s Return / Riders of the Storm / Crimson Thunder“, pre pomalú skladbu sa rozhodla kapela zahrať „Glory to the Brave“ z ich debutového albumu z roku 1997. Výborný ťah. Do celého koncertu mierne nepasovala „(We Make) Sweden Rock“, ktorú chalani nahrali pre festival Sweden Rock.

Záver ich takmer 90-minútového setu obstarali „Hammer High“ a hitovica „Hearts on Fire“, pri ktorej Joacim zmizol z dohľadu fanúšikov stojacich vzadu, za to potešil tých vpredu. Bral ľuďom mobily a spieval do nich a a sám sa im fotil. Naozaj vynikajúce. Aj na tomto vidieť, aké náročné bolo aj pre samotných hudobníkov obdobie bez živých koncertov.

Jediné, čo tomuto koncertu chýbalo bola ešte väčšia odozva od fanúšikov stojacich ďalej ako v predných radoch. Mierne zamrzel aj pohľad na obrazovky po bokoch pódia, kde kvalita obrazu sa rovnala mobilovému záznamu.

Playlist HAMMERFALL: „Brotherhood“, „Any Means Necessary“, „The Metal Age“, „Hammer of Dawn“, „Blood Bound“, „Renegade“, „Venerate Me“, „Last Man Standing“, „Hero’s Return / Riders of the Storm / Crimson Thunder“, „Let the Hammer Fall“, „Glory to the Brave“, „(We Make) Sweden Rock“ – „Hammer High“, „Hearts on Fire“

HELLOWEEN

Slnko zapadalo za horizont (konečne) a na pódiu už bolo všetko pripravené na legendárne tekvice, išlo o tretiu šou tejto kapely v zostave s navrátilcami Michaelom Kiskem a Kaiom Hansenom na Slovensku (prvá bola v novembri 2017 v Bratislave). Fanúšikovia sa tešili aj z nádhernej scény, ktorej dominovala obrovská nafukovacia tekvica, nad ktorou sa týčil bubeník a za ním obrovská obrazovka, kde boli premietané klipy a animácie.

Andi Deris. Foto: Rodo Petrus

Za zvukov intra „Orbit“ sme plynule prešli do takmer 13-minútového opusu „Skyfall“. Mimochodom, najlepšia pieseň z aktuálneho albumu „Helloween“. Páni Kiske, Deris, Hansen, Weikath, Gerstner, Grosskopf a Löble to poriadne odpálili. Hneď v úvodnom songu sme počuli všetky tri hlasy, Michaela Kiskeho, Andiho Derisa a Kaia Hansena. Pri Hansenovi zaujal aj „pavučinový“ dizajn jeho gitary.

Z dlhej skladby sme prešli na jeden z veľkých hitov – „Eagle Fly Free“, pri ktorom skákal snáď každý. Skupina ho prestriedala ďalšou novinkou piesňou – „Mass Polution“ a na rad prišiel ďalší hit – tentokrát „Future World“, lenže oproti predošlým zastávkam turné, len v speváckom podaní Andiho Derisa. To dávalo tušiť nejaký problém, ktorý neskôr po koncerte potvrdili viacerí ľudia zo zákulisia. Michael Kiske mal zdravotné problémy, koncert odspieval v horúčkou.

A to teda klobúk dole pred ním. Možno sa síce pomalšie pohyboval, prípadne niektoré svoje spevácke časti nedal úplne na doraz, ale aj tak má náš obdiv. Z nového albumu odzneli ešte skladby „Angels“ a „Best Time“. Škoda, s výnimkou „Skyfall“, mám iných favoritov z dosky „Helloween“, ale tak – sto ľudí, sto chutí.

Prvý vrchol večera prišiel s medley Kaia Hansena (na úvod povedal pár slovenských fráz, keďže žije so slovenskou manželkou v Košiciach a fanúšikovia mu zobali z ruky) „Metal Invaders / Victim of Fate / Gorgar / Ride the Sky“ – potešila najmä pasáž hovorená pasáž z „Victim of Fate“, po ktorom pridal famóznu „Heavy Metal (Is the Law)“. Aj keď bolo zreteľné, že používa viacero hlasových efektov, vôbec to nebolo zlé. Za mňa by to chcelo oveľa viac spevu Kaia Hansena (samozrejme, ak to zvládnu jeho hlasivky).

Kai Hansen a Michael Kiske. Foto: Rodo Petrus

A druhý vrchol nastal prakticky ihneď. Po songu z roku 1985, prišla na rad balada „Forever and One (Neverland)“, v ktorej boli v hlavnej úlohe nielen speváci Deris a Kiske, ale aj fanúšikovia pod pódiom. Najviac si koncert viditeľne užívali Andi Deris a Kai Hansen, pri ktorom to nie je žiadne prekvapenie, vždy ide na doraz a fanúšikom sa odovzdá. Mierne prekvapenie to predsa len bolo pri Derisovi, ktorý sa taktiež na pódiu bavil, vtipkoval a poriadne si to užíval.

Záver pred prídavkami obstarali staré známe skladby „Dr. Stein“ a „How Many Tears“. Všetci však vedeli, že sa nekončí. Veľmi potešila aj ďalšia hitovka, tentokrát z Derisovej éry – „Power“ a 13-minútová klasika „Keeper of the Seven Keys“. Oproti napríklad pražskému koncertu nezaznela však skladba „Save Us“ a najmä druhý slaďák „A Tale That Wasn’t Right“, čo však bolo s ohľadom na Kiskeho zdravotný stav absolútne pochopiteľné. A tak, aby sa naplnil hrací čas dvoch hodín, kapela naťahovala (možno až príliš) a predstavovala jednotlivých členov.

Záver koncertu HELLOWEEN. Foto: Rodo Petrus

Na záver už vedeli úplne všetci čo príde – „I Want Out“, pri ktorej nastala klasická hra s fanúšikmi a ich hlasivkami. A pri nej už bolo vidieť, že má Michael Kiske naozaj dosť. Treba však zopakovať. Klobúk dole pred ním, že vôbec s horúčkami vystúpil a odspieval koncert.

Nejakej časti publika by sa v istých momentoch dala vyčítať prílišná apatia, aj napriek tomu treba podotknúť, že si tiež (ako kapely) zaslúžia absolutórium. Najmä za to, že mnohí z nich vydržali o smäde niekoľko hodín sledovať výborné metalové šou. Ešteže im páni na pódiu svojimi výkonmi tú spackanú organizáciu vynahradili.

Zhrnuté a podčiarknuté. Niečo medzi 6 a 7 tisíc fanúšikov videlo veľmi dobrý koncert HELLOWEEN, počas ktorého bol dôraz kladený na staré hity a 3 songy z aktuálneho albumu. Tekvice však majú dvojciferné číslo albumov, z ktorých je istotne veľmi ťažké správne namiešať playlist, aby bol každému po chuti. Aj keď v takej silnej zostave by sa nemuseli báť s výberom piesní oveľa viac experimentovať. Je z čoho vyberať.

Playlist HELLOWEEN: „Orbit“ – „Skyfall“, „Eagle Fly Free“, „Mass Pollution“, „Future World“, „Angels“, „Metal Invaders / Victim of Fate / Gorgar / Ride the Sky“, „Heavy Metal (Is the Law)“, „Forever and One (Neverland)“, Guitar Solo (Sascha Gerstner), „Best Time“, „Dr. Stein“, „How Many Tears“ – „Power“, „Keeper of the Seven Keys“ – „I Want Out“

PLUSY:
Výkon HAMMERFALL, výkon HELLOWEEN, zvuk

MÍNUSY:
Celá organizácia tohto podujatia, kvalita prenášaného obrazu na bočné obrazovky

Foto: Rodo Petrus