Ako blesk z neba sa ku mne dostavila informácia o tom, že nový album Maxovej rodinnej družiny SOULFLY vyjde ešte toto leto. Samotný názov „Totem“ a obal vo mne zapálili iskričku nádeje, že by novinka mohla predstavovať návrat k absolútnym hudobným koreňom kapely. To, že tomu tak nie je, však nakoniec nepredstavuje hlavný zádrheľ novej placky tohto známeho brazílsko – amerického zoskupenia.

SOULFLY – Totem

Moje prekvapenie týkajúce sa príchodu na svet už dvanástej radovej nahrávky SOULFLY vyplýva z dvoch hlavných dôvodov. Tým prvým je, že súrodenci Max a Igor Cavaleroví stále dosť aktívne koncertujú so svojim reunion projektom CAVALERA, kde v spoločnosti ďalších dvoch hudobníkov (Mike Leon – hrá na basu aj v SOULFLY a Daniel Gonzales z POSSESED) hrajú kultové skladby z kultových albumov svojej bývalej kultovej kapely SEPULTURA.

Do akej miery toto neúnavné vracanie sa do minulosti bratov Cavalerovcov má zmysel, rozpitvávať nechcem, nakoľko nie je predmetom tejto recenzie, no v istej súvislosti sa k nemu ešte vrátim. Každopádne som mal vždy zato, že tieto koncertné šnúry (projektu CAVALERA a rovnako aj hlavnej bandy SOULFLY) Maxovi zrejme musia brať dosť času a energie (navyše, na väčšine fotiek vidím Maxa na internetoch práve z pódií koncertov). Ale nehádam sa, možno mi len niečo uniklo…

Tým druhým dôvodom je odchod Marca Rizza zo SOULFLY, ktorý vzhľadom ku skutočnosti, že v Maxovom „kmeni“ strávil 18 rokov, odišiel dosť nečakane a za veľmi zvláštnych okolností. Ak berieme do úvahy, že Dino Cazares z FEAR FACTORY za Marca predstavuje náhradu len v prípade živých vystúpení, tak sú de facto SOULFLY vlastne iba trio. Moja zvedavosť teda zapríčinila to, že som sa pokúsil dať novinke šancu.

Napíšem hneď na rovinu a úprimne, že prvé dva pokusy nedopadli vôbec dobre. Ešte pri úvodnej energickej skladbe „Superstition“ si človek povie, že to nie je najhoršie, no následne sa počúva album veľmi ťažko. Hlavným kameňom úrazu pri prvotnom zoznamovaní sa s plackou „Totem“ je tuctovosť jednotlivých nápadov, pričom medzi nimi poslucháč nedokáže nájsť hudobnú nadväznosť. Po druhom riffe už skrátka neviete, čo sa dialo v prvom.

SOULFLY

Kapitolou samou o sebe sú aj gitarové sóla. Netvrdím, že sú zlé ako také, no je ich neprimerane veľa a často mi do samotných skladieb skrátka nesedia. Malým bádaním sa človek dostane k informácií, že ich má na svedomí človek menom Arthur Rizk, ktorý je aj producentom tohto albumu a celú placku aj nahrával. Nechcem však novinku odsúdiť kvôli prvým dojmom, preto si dávam pauzu a vraciam sa k albumu po dvoch týždňoch znova. A výsledok? Je to o niečo lepšie, ale o žiadne „osvietenie“ nejde.

Niektoré riffy („Ecstasy of Gold“) sú naozaj fajn, niektoré sóla („Filth upon Filth“) tiež, spomínaná „Superstition“ „Totem“, „Soulfly XII“ a záverečná „Spirit Animal“ sú vcelku dobré skladby, ale stále je to o triedení zrna od pliev, o pozeraní sa na nový SOULFLY s nadhľadom a o „odpúšťaní“ Maxovi, ktorý ma k tvorbe až prehnane pohodlný prístup. („Veď vieš, on na tej gitare už poriadne ani nehrá, musíš si zvyknúť, že to tak je“). Navyše, stále sa z nahrávky nevytráca pocit „šitý horúcou ihlou“.

Akoby sa Max so svojím synom zavreli na dva týždne do domáceho štúdia, spravili 40-minút riffov, zlepili ich dokopy páskou na koberce a tento materiál poslali Rizkovi na nahratie gitarových sól. Niečo funguje, niečo nie. Preto ma vcelku prekvapil Maxov výrok v jednom rozhovore, ku ktorému som sa počas písania tejto recenzie dopracoval, že „Totem“ so Zyonom pripravovali dva roky.

Nechcem preto Maxovi nasilu krivdiť, no napriek tomu si v nadväznosti na ostatné jeho hudobné aktivity a aj v úvode spomínaný reunion CAVALERA neodpustím poznámku, že Max by skratka mal ubrať a robiť menej a kvalitnejšie. Aj keď záverečné dve skladby z novinky „Totem“ celkový dojem trocha zachraňujú a náladu dvihne aj hosťujúci John Tardy z OBITUARY, tak stále nemôžeme hovoriť o tak živelných albumoch, ako bol debut kapely alebo doska „Primitive“. Chýba tomu viac perkusií, flamenco, berimbau, portugalčina, slnko, šťava…a hlavne silnejšie nápady.

„Totem“ teda osobne považujem za album, ktorý nedopadol úplne najhoršie, ale narovinu, mohol dopadnúť oveľa lepšie. Prekvapujú ma však pozitívne recenzie a aj ohlasy niektorých fanúšikov na túto novinku. Nemusím však všetkému rozumieť, skúste si preto pustiť „Totem“ cez vaše sluchovody. Možno sú len moje očakávania od SOULFLY v roku 2022 úplne scestné.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk