Všetko išlo podľa časového plánu, tak pomaly bolo všetko pripravené na Mášu, Sergeja a spol. Pódium bolo pripravené pre hlavné hviezdy večera ELUVEITIE, ale aj ARKONA si mala kde rozložiť motívy aktuálneho albumu „Yav“. Ako vždy na pódium vbehla posledná Máša a ARKONA na úvod odpálila titulnú skladbu z aktuálnej novinky pieseň „Zarozhdenie“. Od začiatku sa celá skupina mohla presvedčiť, že na Slovensku sú obľúbení. Aj ja sám som ich videl už po piatykrát (ak správne rátam) a vždy sa na ich koncerte dobre zabavím. Máša, keďže bola na Slovensku nerozprávala zbytočne po anglicky, ale publiku sa prihovárala v ruštine. Od úvodných tónov musím pochváliť zvuk, ten mala ARKONA vskutku geniálny a asi najlepší, aký som na ich koncerte zažil.

Z novinky odznela ešte napríklad aj pieseň „Serbia“. Došlo samozrejme na osvedčené a veľmi skočné piesne „Goi, Rode, Goi“, „Od serdca k nebu“, „Kupala i Kostroma“ alebo „Slavsia Rus“. Pomaly sa dostávam k vysvetleniu pojmu magický večer. Fanúšikovia hnali ARKONU vpred a aj keď už to bol koncert v závere turné a mohli pôsobiť unavene, vôbec tomu tak nebolo. Chémia, ktorá je viditeľná medzi manželmi Sergejom a Mášou a taktiež ostatnými členmi zafungovala opäť skvele. Výborné bolo aj bratislavské publikum a taktiež už spomínaný zvuk! To sa pričinilo, že pri takmer polovici piesní mi naskočila „husia koža“ alebo teda ak chcete zimomriavky zo skvelého hudobného zážitku. Takže, práve preto píšem o magickom večery a to stále nehrali ešte hviezdy večera – ELUVEITIE. Ale späť k ARKONE. Playlist bol v podstate podobný, ako na jar v Banskej Bystrici, avšak o niečo kratší, keďže Rusi mali k dispozícii necelú hodinu. Tentokrát tvorili úplný záver tancovačky „Stenka na stenku“ a „Yarilo“, v ktorom odznelo aj povestné „davaj, davaj, davaj“.

ARKONA nastavila latku tohto večera skutočne veľmi vysoko. Z úst jedného sbskára som začul, že Majestic má kapacitu 1100 divákov a veruže praskal vo švíkoch, v podstate takto preplnený som ho zrejme ešte nevidel. Samozrejme, stále bolo ešte kde ísť, takže, ak beriem do úvahy vyššie spomínaný fakt o kapacite klubu, tak mojim odhadom mohlo byť prítomných okolo 800-900 fanúšikov. Pochopiteľne, bolo veľké teplo, našťastie bolo pred ELUVEITIE kedy doplniť zásoby, a hybaj-ho späť na ELUVEITIE.

Švajčiarska skupina prezentovala na aktuálnom turné albumovú novinku „Origins“, takže bolo pochopiteľné, že sa budú opierať najmä o nové piesne. Koncert odpálili piesňou „King“, pokračovali v rýchlom slede skladbou „Nil“ a po nej opäť novinkovou „From Darkness“. Frontman Chrigel Glanzmann zbytočne veľa nerečnil a ELUVEITIE nám servírovali jednu pieseň za druhou. Došlo aj na klipovku „Thousandfold“, pri ktorej skákal snáď každý. Opäť musím pochváliť zvuk, bol znova vynikajúci! Meri Tadic nahradila v kapele Nicole Ansperger, ktorá do nej myslím, že veľmi dobre zapadla, no chýbala mi trošku povestná chémia ako medzi Annou Murphy a spomínanou Meri Tadic. Došlo aj na „wall of death“, ľudia pod pódiom sa snažili aj o „circle pit“. Jednoducho, naozaj výborný koncert. Pri novinkovej a klipovej piesni „Call of the Mountains“ dala Anna Murphy na výber, či chce Majestic anglickú verziu alebo švajčiarsku „De Ruef vo de Bärge“. Zaplnený klub si vybral švajčiarsku, ktorá bola zaspievaná výborne, no priznám sa, že ja mám radšej tú anglickú.

Spevák Chrigel zahlásil po čase, že je čas aj na staršie skladby a tak aj bolo. Myslím, že na radosť všetkých zazneli „Inception“, „Kingdom Come Undonde“, „Omnos“ a moja najobľúbenejšia „Quoth of the Raven“. Ak som spomínal pri ARKONE husiu kožu, tak tá prišla v mojom podaní práve pri tejto piesni. Najviac som bol zvedavý, ako Anička zagrowluje v pasáži na záver (lebo nie vždy jej to naživo vyjde), ale v Bratislave podčiarkla onen magický večer a dala to ako z cd. Vskutku výborné. A už keď som práve pri Anne Murphy. Jej hlas je naozaj ozdobou celého ELUVEITIE a live výkon v „A Rose for Epona“, alebo už spomínaných „De Ruef vo de Bärge“ a „Quoth of the Raven“ bol famózny. Samozrejme, ako býva dobrý zvykom kapela sa po poslednej menovanej piesni odobrala do zákulisia.

Po nej nasledovali ešte skvelá skočná „Helvetios“, v ktorej sa skvele dopĺňali Chrigel a Anna a už neodmysliteľná „Inis Mona“, ktorej refrén spieval celý Majestic. V závere opäť došlo aj na moju obľúbenú podívanú, kedy Anna „pomáhala“ bubeníkovi Merlinovi Sutterovi s hraním (nebolo to iba pri tejto piesni). A aby som nezabudol v tejto skladbe „vypomohol“ ELUVEITIE aj Vladimir Reštnikov na gajdách z ARKONY. Nastal čas na rozlúčenie, skandovanie mena kapely a vskutku definitívny koniec tohto magického večera.

Pri ARKONE pokojne skonštatujem, že možno o malý kúsok predčila ELUVEITIE, ale oba koncerty dopadli so skvelým zvukom (pri ELUVEITIE vyzneli všetky nástroje) naozaj parádne. Za mňa hovoria pocity a husia koža pri oboch vystúpeniach a to som veruže vážení už dlhšie nemal pri žiadnom koncerte.

PLUSY:
Výkony oboch kapiel, skvelý zvuk, zaplnený Majestic, elektrizujúca atmosféra, výkon dvoch dám – Máši a Anny

MÍNUSY:
Veru bol, dlhé čakanie na vstup a nestihnutie predkapely, dlhé rady v šatni s iba 2 dievčatami