Jubilejný desiaty štúdiový album prináša všetky prvky, ktoré na BLIND GUARDIAN máte radi. Hansi a spol. namiešali výbornú zmesku, ktorá tvorí pevný a veľmi zaujímavý celok. Ten konečne po 15. rokoch len tak neprefrčí cez vaše uši a ostane dlhšie v pamäti (česť pár skladbám pri predchádzajúcich albumoch, tu mám na mysli celok). Slepí strážcovia využili na novom albume služby dokonca až dvoch symfonických orchestrov a troch speváckych zborov.

Výsledok je aj na moje menšie prekvapenie vskutku impozantný, album nepôsobí prečačkane a ani prehnane pompézne. Hansi Kürsch podáva veľmi dobrý spevácky výkon (najmä v predposlednej „Miracle Machine“ sa blysol za doprovodu klavíru), svoje urobili aj gitarista André Olbrich. Veľkou zbraňou všetkých skladieb sú silné refrény, slovné textové hračky, ktoré sa vám zaryjú do pamäte a ostanú tam veruže dlho. A textová stránka? Veľmi zaujímavá, pretože Hansi využil príbeh zo skladieb „Bright Eyes“ a „And the Story Ends“ z albumu „Imaginations from the Other Side“, v ktorom pred 20 rokmi spieval o príbehu chlapca, ktorý stojí pred zrkadlom a má na výber, ostať alebo prejsť na druhú stranu. A práve na novom albume sa vracia k príbehu tohto chlapca, ktorý rozvinul a zisťuje, čo môže hlavný hrdina prežiť za červeným zrkadlom.

K jednotlivým skladbám sa podrobne rozpisovať nebudem, treba si album jednoducho vypočuť, ale pozor, treba mu dať viacero šancí. Jeho krásy a skryté zákutia budete objavovať počas viacerých posluchov, bohaté aranžmá a krásy „Beyond the Red Mirror“ vyplávajú na povrch postupne. Prezradiť však môžem, že na svoje si prídu všetci fanúšikovia BLIND GUARDIAN. Nechýbajú klasické power/speedové skladby „Twilight of the Gods“ alebo „The Throne“. Azda najvýraznejšou spomienkou na tvrdé a rýchle časy je „The Holy Grail“, ktorá sa stala hneď mojim favoritom.

Medzi pestré piesne s bohatšími aranžmá patria úvodná „The Ninth Wave“ (tej však stále neviem prísť až tak na chuť), pompézna „At the Edge of Time“ „Sacred Mind“, ktorá sa však rozbehne do celkom pekne tvrdej podoby a záverečná „Grand Parade“. Tá je naozaj absolútne vydarenou a skvelou bodkou za celým album. Ten refrén, nie a nie dostať z hlavy.

Páni, výborne. Album nie je na úplne prvé vypočutie, zo začiatku som sa dokonca moril s tým, že trocha mi lezie na nervy (predsa len Slepých strážcov som nepočúval už veľmi dlho), no časom sa to zmenilo. S kľudným svedomím označím „Beyond the Red Mirror“ za najvydarenejší album BLIND GUARDIAN za posledných 15 rokov, teda od nahrávky „Nightfall in Middle-Earth“. Mimochodom, konečne!