Kapela sa pohybuje na scéne už 19 rokov. Ich hudbe dominuje nezameniteľný chropot Gerharda „Felixa“ Stassa v kontraste s melodickým spevom a samozrejme všade prítomnými klávesami a melanchóliou. Na novom albume Infinity Crematory „zabrdli“ vďaka rytmickejším skladbám, prepletenými tvrdými a údernými sekanými riffmy aj do industrialu. Čo určite beriem ako pozitívum, pretože nemecká partia muzikantov skúša zakomponovať do svojej tvorby nové prvky. Najviac ich cítiť v skladbách Never Look Back, Where Are You Now? (vďaka industriálnym prvkom, pre mňa asi najlepšia skladba na albume) a A Story About… Zvyšné skladby sa pohybujú v tradičnej gothickej polohe, na akú sú fans zvyknutí. Priznám sa, že dnes už kultový album Illusions som ozaj hltal ako sa len dalo. Odvtedy ich tvorba ide kvalitou dole a akokeby len ťažili z úspechu tohto albumu. Nielen na novinke mi vo všeobecnosti príde melodický vokál Matthiasa Hechlera nezáživný, nudný a umelý. Až na jeden prípad mi chýbajú na Infinity potrebné emócie. Tie som cítil iba z predposlednej No One Knows. Netvrdím však, že sa kapela o ne nesnaží, avšak vo mne tento album naozaj nezanechal žiadny pocit. Vôbec by som sa nenahneval, keby Crematory dominoval iba Felixov hrubý vokál, tak ako tomu bolo na ranných nahrávkach. Aj na Infinity považujem za najslabšiu stránku kontrast medzi týmito dvoma vokálnymi polohami. Viem, že gothic fanúšikovia so mnou súhlasiť nebudú, ale ja takémuto striedaniu vokálov na chuť asi neprídem nikdy. Neviem či len z úcty ku časom minulým som dal tejto nahrávke šancí viacero, ale ani po viacerých vypočutiach názor nezmením. Dokonca s pribúdajúcim počtom počúvaní ma album čoraz viac nudil. Okrem svojich piesní Crematory umiestnili na album aj cover od Depeche Mode Black Celebration, ktorý dostáva hábit Crematory až niekde v polovici skladby. Taktiež mi príde záhadné prečo sa tento cover dostal v trackliste albumu už na 4. miesto. Záver obstará nemecky naspievaná Auf der Flucht, čo je v podstate logické, pretože doma v Nemecku sa tešia stále slušnej popularite. Nuž uvidíme čo nám Crematory prichystajú nabudúci rok, kedy budú oslavovať 20. výročie. Dúfajme, že niečo lepšie ako je album Infinity.

Fanúšikov Crematory tento album určite poteší. Náročnejšieho poslucháča už asi veľmi nie. Infinity chýba moment prekvapenia a nebyť už tradične vynikajúceho Felixovho vokálu, aktuálny album tejto nemeckej pätice ohodnotím ešte nižším počtom bodov. 

Žáner: industrial/gothic metal Krajina pôvodu: Nemecko Vydavateľstvo: Massacre Records, 2010 Web: www.crematory.de
Zostava: Gerhard „Felix“ Stass – vokály Mattias Hechler – vokály, gitara Katrin Jullich – klávesy Harald Heine – basgitara Markus Jullich – bicie	Diskografia: Transmigration – 1993 …Just Dreaming – 1994 Illusions – 1995 Crematory – 1996 Awake – 1997 Act Seven – 1999 Believe – 2000 Revolution – 2004 Klagebilder – 2006 Pray – 2008 Infinity – 2010
Tracklist: Infinity (4:52) Sense of Time (5:45) Out of Mind (3:21) Black Celebration /Depeche Mode cover/ (4:56) Never Look Back (4:11) Broken Halo (4:19) Where Are You Now? (5:02) A Story About… (4:52) No One Knows (4:28) Auf der Flucht (4:35)	Definitíva: Tradičná dávka gothic metalu, do ktorej Crematory pridali aj industriálne prvky.  Infinity chýbajú výraznejšie emócie  a moment prekvapenia.  Pre mňa sklamanie.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla