Tak, aby som vám nezostal nič dlžný začnem od začiatku. Eclectika je trio hudobníkov hrajúcich niečo ako experimentálny black metal. Na ich druhú nahrávku sa dostalo 10 skladieb. Po úvodnom intre sa na vás vyvalí atmosferický black metal. Rovnomenná skladba Dazzling Down, má svoju neopakovateľnú atmosféru, ktorú dotváva nielen blackový škrekot Aureliena Persa, ale najmä operný spev jeho kolegyne Alex Lemoine. A keď sa spoja tieto hlasy do spoločného duetu, vznikne naozaj veľmi zaujímavá skladba. Nielen v tejto skladbe, ale na celom albume sa toto trio vynikajúco pohráva s atmosférou skladieb. Z klasického, doslova až záhrobného black metalu dokážu razom prejsť ku skvelým gitarovým sólam, jemným, až pochnmúrnym melódiám. Nový materiál týchto francúzov je postavený najmä na výrazných kontrastoch. Teda na dvoch zdanlivo nezlúčiteľných spevoch, (blackovom škrekote a ženskom opernom speve), pochmúrnej atmosféry a pochmúrnom, nekompromisnom black metale. V Sophist Revenge už dvojica vokalistov duet neskúša, iba vhodne striedajú svoje odlišné hlasy. Čakal som, že v podobnom duchu bude celá nahrávka, no mýlil som sa. Hneď ďalšia Les démons Obsédants du Regret je úplne odlišná od úvodných skladieb. Doslova by sa dalo povedať, že je to slaďák, kde Alexandra spieva úžasným melancholickým a prirodzeným spevom. Skladba je gitarová oddychovka, v ktorej závere chcem upozorniť na vynikajúce gitarové sólo, za ktoré by sa určite nehanbil žiadny rockový mohykán. V takej Experience 835 vás znepokojí atmosféra skladby a ženské vyýkriky, bravó! The Next Blue Exoplanet je zas iba inštrumentálka založená na klasických nástrojoch. Ešte som nespomenul tretieho člena kapely, ktorým je Sebastien Regnier. Toho by som cchel naozaj vyzdvihnúť, pretože nahral všetky hudobné nástroje a je hlavným mozgom Eclectiky. Dazzling Down je skutočne veľmi pestrým albumom, kde nájdete okrem spomenutých nástrojov aj klávesy, ktoré hrajú v druhej časti albumu dosť výraznú úlohu. Rozmýšlal som, ku ktorej kapele by som týchto francúzov priradil a veruže nenapadá ma žiadna. Atmosférou a operným ženským spevom mi pripomínajú krajanov Elend, ale to naozaj len z diaľky. Dalo by sa o každej skladbe napísať toho naozaj dosť. Niekedy má pieseň v ich podaní jasné kontúry, ale razom sa z pokojnej skladby zmení na rezavú a údernú, ktorá postupom času prejde skoro až do blackovej sypačky, aby sa opäť vrátila k melanchólii zo začiatku. Textovo naozaj netuším v akých vodách sa trio pohybuje, ale súdiac z bookletu nového albumu tipujem, že v dosť bizarných vodách.

Musím sa priznať, že Eclectiku začnem sledovať podrobnejšie, pretože toto trio ma v skutku zaujalo. Chvíľu som rozmýšlaľ aj nad plným počtom bodov, čo sa mi ešte naozaj nepodarilo. To však naozaj nemôžem dať, pretože trošku ma odrádza menej kvalitný zvuk. Ten je však záhadne poväčšine iba pri blackových častiach a z toho usudzujem, že to bol zámer. Druhým dôvodom nedania plného počtu je posledná skladba 11 Corps Décharnés. Skladba je neuveriteľne upokujúca a okrem rôznych klávesových samplov a aranžmá sú na nej počuť bicie. Je to vskutku zaujímavé, ale desať minút je naozaj veľa. Mňa  títo sympaťáci naozaj presvedčili. Pri každom novom počúvaní Dazzling Dawn stále objavujem nové prvky, ktoré ma zaujmú. Naozaj úžasný album. Skúsim si zohnať aj ich debut. Eclectiku by by som odporučil ľuďom, ktorí majú radi experimenty, ktorí majú radi v metale viacero prvkov naraz. Nahrávka sa však môže páčiť aj ortodoxným blackovým fans.

Žáner: experimental black/dark metal Krajina pôvodu: Francúzsko Vydavateľstvo: Asylum Ruins, 2010 Web: www.eclectika.fr, www.myspace.com/thelastbluebird
Zostava: Alexandra Lemoine – operný a čistý vokál Aurélien Pers – blackový vokál Sébastien Regnier – doprovodné vokály a všetky nástroje	Diskografia: The Last Blue Birds – 2007 Dazzling Dawn – 2010
Tracklist: The End (2:58) Dazzling Dawn (4:05)    Sophist Revenge (4:24) Les démons Obsédants du Regret (5:57) There Is No Daylight in the Darkest Paradise (5:45) Experience 835 (3:41) The Next Blue Exoplanet (3:25) Marble Altar (5:16) Stockholm Syndrome (3:25) 11 Corps Décharnés (10:00)	Definitíva: Zbystriť pozoronosť pri tomto francúzskom  triu by mali milovníci bizarnosti, zvrátenosti, kontrastov a experimentov. Ťažko zaraditeľná nahrávka Dazzling Dawn jednoznačne milo prekvapila. Nebyť pár drobností Eclectika,  by ako prvá kapela dostala na Valhalle plný počet bodov…

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla