Na novinke je síce iba 8 skladieb, ale o to, že by ste sa ho rýchlo zbavili sa nemusíte báť. Väčšina nahrávok má totiž cez päť minút, záverečná nahrávka vám dokonca zaberie takmer štvrť hodinu. Hneď v prvej skladbe po približne minútovom intre začína klasické šialené naháňanie gitár s bicími. Na celom albume mám pocit, akoby bicie boli o pol kroku pozadu za gitarami a márne sa ich snažili dobehnúť. Nehodnotím to však ako mínus, ale ako zámer muzikantov, ktorý sa vydaril. Úvodná Dragon Iconography je z tých klasickejších blackových vecí so skvelým tempom a brutálnymi vokálmi. Jej dĺžka sedem a pol minúty však zabezpečuje niekoľkonásobnú zmenu tempa ako hudobných nástrojov, tak aj spevu. Priznám sa, že black metalu sa veľmi nevenujem a tak som sa trochu aj obával, čo ma čaká. Počúvať takmer hodinu to isté „trieskanie“ do bicích a v zápasiť v podstate s tým istým rytmom gitá,r nie je pre mňa to pravé. Pri albume Reptilian je to však inak. Aj keď sa moje obavy začali po prvých sekundách potvrdzovať, tento pocit trval naozaj iba niekoľko sekúnd.  Skladba vôbec nie je taká čiernobiela, ako sa z úvodu zdá a muzikanti namiešali širokú škálu farieb v podobe vynikajúcich riffov a sólových pasáží. Moje predsudky ešte viac láme album ako celok. Ponúka totiž viac ako len dokola to isté zbesilé tempo, ktoré vám nedá vydýchnuť. Hneď druhá skladba The Awakening ponúkne napríklad zborové vokály. Nejde o žiaden slaďák, aj keď tempo je trochu pomalšie, no ako oživenie albumu je to skvelé. A takto to pokračuje aj ďalej. Keep of Kalessin si zachovávajú svoju blackovú tvár, ale snažia sa o akési malé experimenty, ktoré im na tomto albume väčšinou vychádzajú. Ďalším dôkazom mojich tvrdení je The Dragontower, ktorá sa po inštrumentálnej stránke z úvodu ponáša skôr na power metalový, až hard rockový počin. V tejto skladbe sa vokál vyznačuje polohou, ktorá je niekde medzi tou brutálnejšou blackovou a klasickou melodickou, akú poznáme z power metalu. Prvýkrát na albume sa vyskytuje aj refrén, ktorý poslucháča chytí na úplne prvé vypočutie – taktiež sa prelínajú prvky speedových a blackových žánrov. Reptilian však nie je len o experimentoch a o striedaní temp. Pre niekoho to môže byť škoda, Keep of Kalessin ale zjavne mysleli aj na „skalných“, ktorí zmeny príliš nemusia a držia sa klasiky. Pre nich je pripravená Leaving The Mortal Flesh a sčasti aj Dark as Moonless Night, kde síce na šťave ubrali páni za hudobnými nástrojmi, ale o to viac ale pridal Arnt za mikrofónom. Opäť nechýba melodickejší refrén. V záverečnej štvrťhodine je to opäť pravé blackové zverstvo v podaní Reptilian Majesty.
   
Isté riffy, perfektný výkon po inštrumentálnej stránke a vokál radiaci sa k lepšiemu priemeru vás prevedú celým albumom tejto nórskej formácie. Album Reptilian je tak rôznorodý, že má veľkú šancu zaujať širšie publikum, ako ostatné extreme/black albumy. Je ťažko vybrať najlepšie skladby na albume, keďže sú pomerne rôznorodé, moja voľba však padla na The Awakening a The Dragontower.

Žáner: black metal Krjina pôvodu: Nórsko Vydavateľstvo: Nuclear Blast, 2010 Web: http://www.keepofkalessin.no/
Zostava: Torbjorn „Thebon“ Schei – vokály Arnt „Obsidian C.“ Gronbech – gitara Robin „Wizziac“ Isaksen – basgitara Vegar „Vyl“ Larsen – bicie	Diskografia: Through Times of War – 1997 Agnen: A Journey Through the Dark – 1999 Armada – 2006 Kolossus – 2008 Reptilian – 2010
Tracklist: Dragon Iconography (07:31) The Awakening (08:20) Judgement (05:10) The Dragontower (04:44) Leaving The Mortal Flesh (04:25) Dark as Moonless Night (05:50) The Divine Land (06:48) Reptilian Majesty (14:14)	Definitíva: Album ma príjemne prekvapil. Hlavne fakt, že badať viditeľnú snahu  hudobníkov o nahratie akejsi zmesi skladieb, ktorá si ale stále drží tvár  black metalového albumu. Tento album môže byť dobrou vstupnou bránou, ktorí sa v metale chcú od melodiky posunúť niekam inam a začať chcú práve pri blacku.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla