SOLEFALD – World Metal.Kosmopolis Sud

Mimochodom, predošlá nahrávka od týchto majstrov avantgardy „Norron Livskunst“ bola vôbec prvým albumom, ktorý dostal na našej Valhalla.sk plný počet bodov! SOLEFALD posúvajú hranice svojej hudby od prvého albumu až po posledný neustále ďalej. Je pravda, že nie každý poslucháč ich umeniu porozumie, no aj keď sa ich možno nedá vždy chápať, ja osobne som si ich zamiloval.

Očakávania po 5-ročnom období bez novej nahrávky a navyše tak dokonalom albume, akým bol predošlý „Norron Livskunst“, boli veľké. Hneď  v úvode treba spomenúť, že ich albumom buď prepadnete hneď (prípad predošlého), alebo sa vám pod kožu dostáva vskutku ťažko a až po viacerých počutiach ( napríklad „Neonism“ alebo „Pills Against the Ageless Ills“). Novinka  je aspoň v mojom prípade tým druhým prípadom.

Ako už naznačuje samotný názov celej nahrávky „World Metal.Kosmopolis Sud“, v 8. skladbách sa vyberieme na prehliadku svetovej hudby zabalenej v severskom šate. Už úvodná pieseň „World Music with Black Edges“  odštartuje vskutku zaujímavú hudobnú prehliadku. Cítiť z nej ľahkosť, nadsázku a hravosť. Počuť budete mnoho zdanlivo neskĺbiteľných hudobných prvkov, dušu hladiace klávesy, ostrejšie riffy a z ničoho nič doslova tanečné priam až techno/trance vsuvky.

SOLEFALD

Všetky piesne sú plné nečakaných prvkov. A to je výhoda týchto pánov muzikantov, že aj keď si budete nahrávku púšťať niekoľkokrát, stále budete objavovať nové zákutia ich skvostnej muziky. Všetko je samozrejme založené na metalovom základe, ale miestami si zaťukáte na čelo, čo tým chceli SOLEFALD vlastne povedať. Každý si nájde svoje odpovede a v tom je hudba tohto dua vskutku jedinečná. Najmä prvá polovica albumu je hravá, priam až veselá. Druhá časť nahrávky je zas trošku pochmúrnejšia a vážnejšia. Všetkých 8 skladieb však drží pekne pokope.

Na celom albume vyniká Lazarov čistý vokál, ktorý je priam dokonalý. Veľa priestoru dostávajú kadejaké doslova pazvuky, rôzne zvuky pripomínajúce staré počítačové hry, tanečné prvky, ale aj slovo má aj množstvo elektroniky. A aby som nezabudol, nechýba ani black metal. Tí, ktorí SOLEFALD nepoznajú a čítajú tieto riadky, budú len neveriacky krútiť hlavou, o čom to točím. No, schválne pustite si to a zistíte, že všetko zapadá do seba ako stavebnica lego.

Ešte pred samotným vydaním avizovali SOLEFALD návrat ku koreňom a veruže vôbec to neboli len tradičné promo kecy. Skladby sú nasiaknuté hard rockom 70. rokov, tanečnou hudbou 80. rokov a nastupujúcou vlnou black metalu 90. rokov. A nezabudnite, každá pieseň je aj prehliadkou rôznych dekád a muziky z rôznych kútov sveta. Ocitneme sa vo viacerých štátoch, v „Le Soleil“ budeme vo Francúzsku, v „The Germanic Entity“ v Nemecku a celé pestré putovanie ukončíme v Nórsku („Oslo Melancholy“).

Samozrejme rozmýšľal som aj nad najlepšími piesňami. Nerád by som však vyzdvihoval konkrétne, pretože každá jedna je skvostom. Keď však do úvahy zoberieme pestrosť, tak absolútne najkošatejšou je „The Germanic Entity“.  Tak, či onak, SOLEFALD nám naservírovali ďalší hudobný klenot, ktorému síce na chuť budete prichádzať postupne, ale keď sa naplno prejaví jeho jedinečnosť, opäť ho už len tak ľahko z hlavy nedostanete.

Album na recenziu poskytlo vydavateľstvo Indie Recordings.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk