Helloween – Unarmed – Best Of 25th Anniversary

Helloween sa rozhodli svojich 25 rokov existencie osláviť pomerne netradične, a hoci to mnohých  prekvapilo, nie je tento krok až tak nečakaný. Pri vypočítavaní možností sa ľahko dostaneme k tomu, že v podstate to bola logická voľba. Živák Live on 3 continents je ešte pomerne čerstvá vec a kompletná bestoffka Tressure Chest vyšla tiež, nie tak dávno. Ak aj Helloween s vydaním takéhoto albumu váhali, v rozhodovaní im snáď pomohol Michi Kiske s albumom Past in Different Ways, ktorý sa tvári veľmi podobne.
Unarmed sa nesie v „nemetalovom“, avšak nie „antimetalovom“ duchu. Hoci ortodoxné metalové hlavy to asi nestrávia pre všetkých, ktorí dajú nemetalovému albumu od metalovej legendy šancu zaručujem zaujímavú skúsenosť.

Album otvára singlovka, skladba Dr. Stein v takmer big bandovom prevedení, ku ktorej bol natočený aj videoklip. Musím povedať, že táto skladba ma už dosť nudila. Poznám minimálne 5 verzií a už mi prišla dosť opočúvaná. Toto prevedenie je však živé, energické a saxofón bola výborná voľba. Túto zmenu hodnotím pozitívne. Druhou v poradí je megahit zo starých čias Future World. Natíska sa porovnanie s Kiskeho prevedením, a musím povedať, že napriek skvelému Michiho výkonu dávam bod pre Helloween. Akustické gitary skladbe sedia a Markusova basa je (ako vlastne vždy), čerešničkou na torte. Deris sa zbytočne neťahá do výšok a skladbe to vôbec nevadí. Jedna z výborných vecí na albume. Treťou skladbou zabŕdli Helloween aj do albumu The Dark Ride. Originál si fanúšikovia veľmi obľúbili a aj na koncertoch máva If I Could Fly úspech. Refrén je spravený výborne, s decentnými doprovodnými vokálmi, sóla sú harmonické, klavír skvelý, ale aj tak mi na tejto skladbe vadia slohy. Andiho frázovanie je dosť zvláštne a nepodarilo sa mi prísť mu na chuť. Jedna zo slabších vecí na albume. Oproti tomu 4. v poradí je skvost a pre mňa vrchol celej dosky. Where the Rain Grows sa z pôvodnej vypalovačky zmenila na melancholickú a pritom nie trápnu baladu. Výborné vo všetkých smeroch. Tu Derisa treba pochváliť, pretože práve jeho hlas dáva skladbe zvláštnu atmosféru. Viem si predstaviť, že v tomto prevedení skladbu zahrajú naživo.

Epická bomba v podobe stopy číslo 5. The Keeper´s Triology. Pražský symfonický orchester pomohol vytvoriť neopakovateľný dojem veľkovýpravného sountracku. Jednotlivé nástroje, zbory a Andi Deris, všetko sedí. Mnohí budú namietať, že na Kiskeho sa nechytá, ale oproti Kiskemu má, pre mňa 2 plusy. Je spevákom Helloween a intonuje! Kiskeho intonovanie najmä v skladbe Halloween je priam tragické. Celkovo hodnotím vokálny výkon ako obstojný, i keď práve Kiskeho veci sadli Derisovi v tejto skladbe lepšie. Je zbytočné sa rozpisovať, treba počuť a spraviť si názor. Neodpustím si však malý rebríček v rámci triológie: Jasným víťazom je Halloween, zimomriavky a zvláštny pocit nostalgie pri každom počutí. Nasleduje refrén z Keepera, kde zbory sú naozaj jedinou správnou voľbou. Na 3.miesto radím King For 1000 Years a za neho slohy z Keepera. Tie mi trošku nesadli a okrem zaujímavého orchestrálneho prevedenia neponúkajú toho veľa. Po Keeper´s Trilogy nasleduje ďalší hit Eagle Fly Free. Okrem Derisa v nej počujeme aj ženský hlas, podľa mojich informácií ide o Harriet Ohlsson. Na prvý posluch nepodarok a zbytočná skladba. Po viacerých vypočutiach zaujímavý kúsok, ktorý posúva pôvodnú verziu do absurdných polôh, zalieza pod kožu a nejdete ho dostať z hlavy.  Uznávam, že nie každému sa bude páčiť. Love it or Hate it.

Pri skladbe číslo sedem sa vraciame do big bandových vôd. Perfect Gentleman si toto doslova pýtal. A čo chcel aj dostal. Opačný efekt ako u Eagle Fly Free. Časom sa skladba opočúva. Ak však netočíte album dookola, nie je to nevyhnutná reakcia. Rytmika skladby vás chytí a odrazu zistíte že spokojne pokyvkávate hlavou, alebo slečny vrtia bokmi. Možno by som si vedel predstaviť iné skladby miesto tejto. Neprekvapí, ani neurazí a to sa niekedy počíta. Forever & One len za sprievodu klavíra neznie ako zlý nápad. Skladba je už takpovediac baladová klasika. Postupne mierne graduje a záver je naozaj symfonický v tom najlepšom zmysle slova. Zbory skladbe pristanú, zaujímavá farba a poloha Derisovho hlasu jej dáva nádych lovesongu pre pokročilých. Veľmi som bol zvedavý, ako sa Helloween popasujú s I Want Out. Musím povedať že som čakal slabší výkon. Ťap, ťap, ťap, ťapkám ručičkami. Energické, živelné a pritom nie agresívne. Presne také, aby sedelo do konceptu dosky. Opäť pochvala za vokálne prevedenie, či už detského zboru, alebo Andiho Derisa, ktorí sa konečne odhodlal naspievať to po svojom. Skladbe to nijako neuškodilo, možno práve naopak. Dostalo sa aj na Gambling With the Devil a v podaní skladby Falling to Pieces získal tento počin silného zástupcu. Strednotempá náladovka ukazuje svoje kvality aj tu. Radí sa jednoznačne k lepším veciam na albume a akustické spracovanie jej pristane viac akoby som čakal.  Záver nám zaobstarala ďalšia balada, tentoraz prvá v histórii Helloween – A Tale That Wasn´t Right. Treba povedať, že táto skladba Derisovi vždy sedela a vedel sa v nej priblížiť aj Michimu. Čo mi na nej vadí nie je spev, ale zdá sa mi prázdna po inštrumentálnej stránke. A hoci ku koncu graduje a nástroje sa nabaľujú priznávam, že ma trošku sklamala.

Žáner: power metal
Krajina pôvodu: Nemecko
Vydavateľstvo: Sony / SPV (JVC pre Japonsko), 2010
web: www.helloween.org
 Zostava:
Andi Deris – vokály
Michael Weikath – gitara
Sascha Gerstner – gitara
Markus Grosskopf – basgitara
Dani Loble – bicie
a pražský symfonický orchester
 Diskografia:
Gambling With The Devil – 2007
Keeper Of The Seven Keys (The Legacy) – 2005
Rabbit Dont Come Easy – 2003
The Dark Ride – 2000
Better Than Raw – 1998
The Time Of The Oath – 1996
Master Of The Rings – 1994
Chameleon – 1993
Pink Bubbles Go Ape – 1991
Keeper Of The Seven Keys 2 – 1988
Keeper Of The Seven Keys 1 – 1987
Walls Of Jericho – 1986
 Tracklist:
1. Dr. Stein (3:59)
2. Future World (4:13)
3. If I Could Fly (3:28)
4. Where The Rain Grows (5:09)
5. The Keepers Trilogy (17:06)
6. Eagle Fly Free (3:50)
7. Perfect Gentleman (4:18)
8. Forever and One (4:25)
9. I Want Out (4:22)
10. Fallen To Pieces (3:28)
11. A Tale That Wasnt Right (4:46)
 Definitíva:
Zaujímavá vec, nielen pre fanúšikov metalu.
Skalných poteší ďalší kúsok do zbierky,
kde sa určite nestratí.
Helloween ukázali svoju odlišnú tvár,
nadčasovosť starých hitov
a najmä "nadžánrovosť" svojej tvorby.
Len aby to nedopadlo ako s Chameleonom,
či The Dark Ride. Za seba môžem povedať,
 že mňa presvedčili.

Autor: Manki



Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla