Tak to nakoniec dobehlo aj legendárnych Kalifornčanov. Slovo „nikdy“ stratilo na význame už v roku 2009, kedy sa zostava z albumu „Album of the Year“, na dlhú dobu labutej piesne „fejťákov“, rozhodla po predlhých jedenástich rokoch opätovne skúsiť šťastie na spoločnom pódiu. Priznajme sa, chalanom to na ňom šlo vždy priam fantasticky. Mamutia koncertná šnúra nakoniec vyšla na jednotku a trhliny vo vzťahoch sú dnes už zjavne dávnou minulosťou.

FAITH NO MORE – Sol Invictus

Prečo to teda spoločne neskúsiť i v nahrávacom štúdiu? Známa pätica v zložení Patton/Bordin/Gould/Hudson/Bottum svoj prechodný domov napokon nachádza vo Vulcan Studios v Oaklande, kde spolu s producentom Mattom Wallaceom postupne pripravujú hudobnú náplň nového albumu „Sol Invictus“.

Mnohí fanúšikovia na neho čakali doslova ako na božie zmilovanie, no malo to všetko nakoniec svoj zmysel? Ako vôbec môžu znieť neuchopiteľní FAITH NO MORE v 21. storočí, a po tak obrovskej štúdiovej prestávke? Aj keď to možno bude znieť trochu divoko, spomínaná novinka je logickým pokračovateľom svojho dávneho predchodcu, samozrejme so všetkým čo k tomu patrí. Naša pätica je omnoho staršia, skúsenejšia, rozvážnejšia a každý jeden tón tu preto má svoje zmysluplné miesto. Aj napriek veľmi krátkemu hraciemu času (iba necelých štyridsať minút muziky!) takmer nič nechýba, ale ani nič neprečnieva.

FAITH NO MORE v roku 2015

Takmer. Čím viac však nasávam tento nový disk, tým silnejší mam pocit, že nám chlapci nejako „zpohodoveli“ a spomalili na úkor tvrdých rockových pasáži. Na doske totiž paradoxne najviac dominuje rytmická sekcia a čistý klavír Roddyho Bottuma. Ten sa občas berie na starosť aj doprovodné vokály a ide mu to pomerne obstojne. Ak už sa ale bavíme o speve, tu je kráľom pán Mike Patton a veru, ten človek akoby ani nestarol. Aj v 47. rokoch dokazuje, že je dokonalý chameleón (na albume vystrieda viac hlasových polôh ako niekto za celú kariéru) a pôsobenie v rôznych projektoch (FANTOMAS, MR.BUNGLE, TOMAHAWK) ho iba zocelilo a dodalo mu na obrovskej sile a sebavedomí.

A čo samotné skladby? Vo všetkých prípadoch zväčša nejde o žiaden zázrak, ale zďaleka ani o kardinálny prúser. FAITH NO MORE už zďaleka nie je sú dominantný stroj na legendárne albumy a nesmrteľné megahity (najbližšie k nemu ma druhý singel „Superhero“, no aj tam je to akosi na hrane), takže si Mike Patton a spol. spokojne hrajú to svoje a nič ostatné ich ani veľmi nezaujíma.

Zo skladieb buď cítiť obrovskú pohodu a happy feeling („Sunny Side Up“, „Rise of the Fall“, „Black Friday“, „From the Dead“), alebo pravý opak. Veci ako „Separation Anxiety“, „Cone of Shame“, „Sol Invictus“ či „Matador“ sú totiž nezastaviteľným buldozérom pochmúrnych nálad a na novinke ich aj vďaka tomu radím k tomu úplne najlepšiemu. Na celkom inom póle však stoji lacná, a čo sa týka nápadov impotentná blbosť v podobe „Motherfucker“, ktorá tu iba zbytočne zaberá miesto.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.