Nasledovala teda ďalšia štvorročná pauza a výsledok ich dlhodobej práce sa k nám dostal v týchto dňoch. Deviaty štúdiový album At the Edge of Time. Ešte pred jeho počúvaním sa mi v hlave rodilo viacero otázok a bol som zvedavý, aké odpovede mi slepí strážcovia poskytnú. Blind Guardian pokračujú v trende z rokov 2002 a 2006 aj v roku aktuálnom. Bombastické aranžmá, bombastický zvuk, progresívne prvky na strane jednej a typický obraz hudby z posledných rokov na strane druhej. Album začína najdhšia skladba Sacred Worlds, ktorá naznačí akým smerom sa bude štúdiová deviatka týchto nemcov uberať. Majestátny a orchestrálny úvod, prejde do pokľudného tempa Guardianovských melódií, kde sa striedajú tvrdšie pasáže s tými kľudnejšími. Nielen v úvodnej skladbe, ale aj na celom albume, ktorý má niečo viac ako hodinu, sa kapela prezentuje už svojím neodškriepiteľným rukopisom. Zároveň však dala dosť priestoru inovatívnym, ba až progresívnejším prvkom a to hodnotím vcelku pozitívne. Spomínanú progresivitu nájdeme hneď v druhej skladbe Tanelorn (Into the Void). Na pomery celého albumu je tvrdšia, avšak plná šlapavých gitár a nečakaných progresívnych prvkov. Je prirodzené, že s pribúdajúcim vekom, sa mení aj človek, v tomto prípade hudobník. Kto čakal na novinke, rýchlejšie a údernejšie skladby typické pre Blind Guardian z obdobia prvých albumov, tak ako ja, bude asi sklamaný. Na albume sú rýchlejšie skladby iba dve. Ride Into Obssesion, v ktorej je úderný refrén a skladba má správnu šťavu a náboj. Druhou je singlovka A Voice In the Dark, pri ktorej by som sa rád zastavil. Je pravda, že A Voice In the Dark je bezpochyby najrýchlejšou a najtvrdšou skladbou na novom albume, ale keď sa započúvate do úvodu, ta prvých tridsať sekúnd znie ako jeden z najväčších hitov kapely a síce nesmrteľný song Valhalla. Popravde, nielen prvých tridsať sekúnd, ale celkový melodický základ je postavený na tomto songu. Tak ako úvod At the Edge of Time, tak aj záver je majestátny s vynikajúcim zvukom a orchestrálnymi prvkami. Wheel of Time je možno až príliš vyšperkovaná do dokonalosti. Už keď si poslucháč myslí, že skladba začne mať drive, tak ju zjemnia orchestrálne prvky. Nehodonotím to však ako vyslovený prešlap, skôr ako už pokus kapely o absolútnu dokonalosť, z čoho vzniká pocit prekombinovanosti. Wheel of Time aj napriek mojím výčitkám je dokonalou bodkou za rozpačitým albumom Blind Guardian.

Kapelu okolo speváka Hansiho Kurscha mám skutočne rád a s napätím som pristupoval k tomuto novému albumu. At the Edge of Time nie je vyslovene zlým albumom, to rozhodne nie. Okrem klasických a typických prvkov pre tvrobu kapely, nájdeme na novinke aj viacero progresívnych prvkov. No, chyba je niekde inde. Albumu chýba údernosť a priamočiarosť a to nehovorím iba o rýchlych skladbách. Novinku počúvate a v podstate ani nezaregistrujete, kedy je koniec, pretože vás na nej nemá čo prekvapiť, čo zaujať. A to sa mi stalo aj po viacerých počutiach. Novinka, sa mi počúvala príjemne, ale to bolo asi tak všetko. Nič viac, nič menej. V budúcnosti by sa štvorica muzikantov nemusela snažiť dotiahnuť každú skladbu do dokonalosti a stokrát ju prerábať, lebo z nej vymizne pôvodné čaro. To sa, žiaľ stalo aj u väčšiny skladieb na At the Edge of Time. A páni, ešte jeden malý dotaz. Dúfajme, že nasledujúci album vyjde skôr ako za 4 roky.

Žáner: power metal Krajina pôvodu: Nemecko Vydavateľstvo: Nuclear Blast, 2010 Web: www.blind-guardian.com
Zostava: Hansi Kursch – spev André Olbrich – hlavná gitara Marcus Siepen – rytmická gitara Frederik Ehmke – bicie	Diskografia: Battalions of Fear – 1988 Follow the Blind – 1989 Tales From the Twilight World – 1990 Somewhere Far Beyond – 1992 Imaginations From the Other Side – 1995 Nightfall in Middle-Earth – 1998 A Night At the Opera – 2002 A Twist In the Myth – 2006 At the Edge of Time – 2010
Tracklist: Sacred Worlds (9:17) Tanelorn /Into the Void/ (5:58) Road of No Release (6:30) Ride Into Obssesion (4:46) Curse My Name (5:52) Valkyries (6:38) Control the Divine (5:26) War of the Thrones (4:55) A Voice In the Dark (5:41) Wheel of Time (8:55)	Definitíva: Deviaty album Blind Guardian  nie je vysloveným prešlapom, no poriadne zaujať poslucháča sa mu asi nepodarí. V podstate len tak prejde vašimi zvukovými kanálikmi a vy ani nezaregistrujete,  že vám hrá At the Edge of Time odznova.  Chýba mu moment prekvapenia a väčšia iskra. No, verného fanúšika kapely určite poteší, že po 4 rokoch počuje opäť niečo  nové od svojich obľúbencov.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla