Avenged Sevenfold – Nightmare

Metalová formácia Avenged Sevenfold zo slnečnej Kalifornie si v poslednom období prešla veľmi úspešným, no ale aj smutným obdobím. Smutným preto, lebo na sklonku minulého roka zomrel bubeník a jeden zo zakladajúcich členov James „The Rev“ Sullivan. V tom období mala kapala už rozpracovanú podstatnú časť piateho albumu. Členovia Avenged Sevenfold neskrývali hlboký zármutok, ale aj napriek tomu sa rozhodli dokončiť album a uctiť si tak pamiatku svojho dlhoročného spoluhráča a priateľa. O nahratie bicích partov preto požiadali veľké meno bubeníckeho sveta Mikea Portnoya z Dream Theater, ktorý bol zároveň aj najväčším „revovým“ vzorom. Mike si vo svojom nabitom programe našiel čas a túto ponuku bez váhania prijal. Rev po sebe zanechal surové nahrávky bicích partov, ktoré sa Portnoy rozhodol s úctou zachovať a len ich prehrať v pôvodnom stave bez zmien. Ostatné chýbajúce party už boli čisto v rukách Portnoyovej fantázie, ale aj tam sa snažil vytvoriť veci podobné Revovmu štýlu.
Avenged Sevenfold, ktorí používajú aj skratku A7X tak aj napriek komplikáciám na svetlo sveta priviedli svoj piaty štúdiový album. Kapela vznikla v roku 1999 a na prvých dvoch albumoch vo veľkej miere prevládali skôr metalcore-ové postupy, od ktorých postupne kapela ustupovala a chalani si čoraz viac otvárali obzory. Nebáli sa odbáčať a experimentovať. To sa im napokon oplatilo a vďaka tomu mali albumy City Of Evil a Avenged Sevenfold veľký úspech. To, čo kapela zaviedla na týchto dvoch albumoch dodržiava aj na novinke s názvom Nightmare. Skladba s rovnakým názvom otvára celý album. Je to zároveň aj prvý singel a títo američania k nemu stihli natočiť aj klip. Po úvodnej „zvonkohre“ a slákoch nás Portnoy zasype prechodmi a to len preto, aby nám bolo hneď jasné s kým máme tú česť. Spevák MC Shadows svojmu „chorému“ hlasu dáva opäť poriadne zabrať. Titulnej skladbe dominuje chytľavý melodický refrén, v ktorom môžeme v pozadí započuť aj klavír. Na albume patrí tento song k tým melodickejším a pestrejším. Nasledujúca Welcome To The Family je o niečo svižnejšia a tiež sa v nej striedajú tvrdé hutné riffy s melodickým refrénom. V druhej polovici ešte prekvapí kľudná pasáž s vokálmi celej kapely. Rev po sebe zanechal aj vokálne linky. Je teda pravdepodobné, že boli použité aj v tejto časti piesne. Tretia Danger Line sa nesie v podobnom duchu, ale viac jej dominujú miestami až speedmetalové gitary. Na záver sa dostaví spomalenie. Začujeme tu príjemný klavír a pochodové rytmy. Buried Alive je názov štvrtej skladby. Je pomalšia a je v nej počuť, že gitaristi tejto skupiny majú nesmierny cit pre hru. Melodické vyhrávky, vybrnkávačky ale aj riffy. Proste z každého rožku trošku. Záver piesne ponúka ešte zopár tvrdších riffov, ktoré pripomínajú tvorbu Metallicy. Piata Natural Born Killer nenecháva nič dlžná svojmu názvu a určite poteší každého thrashmetalového fanúšika. Začína sa ozaj z ostra. Zbesilé prechody, zasekávačky, dvojkopáky, dokonca aj krátka klepačka. Celkovo slohy tejto skladby sú dosť thrashové a refrény naopak melodickejšie. Kvalitné sólo je samozrejmosťou. Oddych prichádza v nasledujúcej Far Away. Akustické gitarové linky a citlivé melódie podporujú skvelý spev, ktorý je hlavnou dominantou tejto piesne. Siedma God Hate Us začína veľmi jemne, až má človek dojem, že to bude ďalšia baladička, ale tvrdé riffy, ktoré sa na vás vyvalia necelú minútu po úvode vás vyvedú z omylu. Agresívny spev až vreskot, dajú spomenúť na staršie nahrávky A7X. Kapela tak dáva najavo, že vie kde má svoje korene a je na ne patrične hrdá. Druhá najdlhšia pieseň na albume Victim je pomalšia, ale postupne graduje a pritvrdí. Zahráva sa so smutnejšími náladami a priestor dostáva hlavne vokalista MC Shadows. Taktiež sa tu v úvode a na záver skladby objaví v pozadí veľmi nezvyčajný a vysoký vokál, ktorý nie je až taký typický pre Avenged Sevenfold. Deviata Tonight The World Dies je najpomalšou na albume. Akustická gitara sa miestami mieša s elektrickou a opäť sa tu v pekných polohách prejaví nezameniteľný hlas speváka. Predposledná Fiction je najpozoruhodnejšou na albume. Je postavená hlavne na klavírnej linke, ktorá vytvára skôr depresívnu atmosféru. MC Shadows tu opäť predvedie niečo čo sme od neho ešte nepočuli. Album uzatvára najdlhšia kompozícia s názvom Save Me. Je veľmi pestrá a počuť v nej toho naozaj dosť.  Za niektoré progresívne časti by sa nemuseli hanbiť ani Dream Theater. V tejto skladbe má možno práve Mike Portnoy najviac namočené prsty. Najviac tu počuť pre neho typické prvky. Save Me, však nie nie je len o bicích. Vynikajú tu všetci. Je to grandiózne finále celého albumu. Na nápadoch, ktoré sa nachádzajú v tejto skladbe, by sa mohlo postaviť viacero songov.

Keď to tak zosumarizujem tak na novinke, ktorá ma niečo vyše hodiny nájdeme veľmi pestré, rýchle, ale aj pomalé skladby a len ťažko by som niektorú z nich označil za slabú. Bolo veľmi otázne ako sa A7X vysporiadajú zo stratou bubeníka. Či sa im podarí dosiahnuť latku, ktorú posledným vynikajúcim albumom nastavili. Albumom noghtmare, však kapela ako keby zakričala do sveta: „Haló, sme stále tu, nevzdávame sa, život ide ďalej a my vám ešte prinesieme hudbu, na ktorú len tak ľahko nezabudnete!“ O tom, že sa album vydaril svedčí aj fakt, že v prvom týždni predaja sa dostal na čelo renomovaného rebríčka predajnosti CD nosičov US Billboard. Ukázali tak chrbát takým komerčným telesám ako Eminem či Kate Perry. Také čosi u metalovej kapely vôbec nebýva zvykom, priam naopak. A7X mali aj šťastie v nešťastí v tom, že mali veľa materiálu na album pripraveného skôr ako opustil tento svet bubeník The Rev. Angažovanie Portnoya bol skvelý ťah. Mike často hosťuje na rôznych projektoch a svoje skúsenosti z rôznych štýlov, tak mohol uplatniť aj tu. Otázne je len, ako bude kapela pokračovať ďalej. Či u nich Mike zostane, alebo si nájdu inú, stálu náhradu. To mňa osobne však zatiaľ netrápi, lebo tento album bude určite dlho baviť nie len mňa, ale aj ostatných fanúšikov metalovej hudby. 

Žáner: metal
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: Warner Bros., 2010
Web: http://www.avengedsevenfold.com/
Zostava:
MC Shadows – spev
Synyster Gates – sólová gitara, vokály
Zacky Vengeance – rytmická gitara, vokály
Johnny Christ – basa, vokály
Mike Portnoy – bicie
Diskografia:
Sounding the Seventh Trumpet – 2001
Waking the Fallen – 2003
City of Evil – 2005
Avenged Sevenfold – 2007
Nightmare – 2010
Tracklist:
Nightmare (6:16)
Welcome To the Family (4:05)
Danger Line (5:28)
Buried Alive (6:41)
Natural Born Killer (5:15)
So Far Away (5:26)
God Hates All (5:19)
Victim (7:29)
Tonight the World Cries (4:41)
Fiction (5:12)
Save Me (10:56)
Definitíva:
Po nečakanej smrti bubeníka Reva,
 prichádza kapele vypomôcť a uctiť si pamiatku
zosnulého hudobníka, génius za bicími,
teda Mike Portnoy. Album pokračuje tam,
 kde jeho predchodca skončil.
Vyrovná sa mu kvalitou aj pestrosťou.
Ako celok pôsobí o čosi tvrdšie,
ale nachádzajú sa na ňom
 aj veľmi vydarené pomalšie skladby.
Nightmare nemá slabé miesta,
vyžaduje si viac vypočutí, po ktorých poslucháča
chytí a len tak ľahko ho už nepustí.

Autor: Bulljoe
 

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla