DENNÍK ZARYTÉHO ABSTINENTA – ČASŤ PRVÁ

Zaiste väčšina, keď uvidela tento nadpis sa neuveriteľne zľakla. Žiaľ tento človek je skutočný a naozaj existuje. Síce ešte nie veľmi dlho, ale začína si ehm…zvykať. Áno, tým neuveriteľným exemplárom som žiaľ ja. Asi pred týždňom ma „teta“ na infekčnom potešila takou úžasnou správou, že mám boreliózu…netuším, ktorý sa na mňa prisal, ale kliešť to zaiste nebol… To najhoršie bolo, že teta doktorka mi oznámila, že nebudem môcť mesiac piť. Ehm, plačem len zriedka, ale po tejto správe som mala fakt na krajíčku. No a čo treba zájsť aj do extrémov a mesiac nie je vážne až taká dlhá doba… 
Keby sa nestala takáto tragédia, tak nemáte takéto „úžasné“ okienko. Myslím si, že cez víkend si treba aj kúsok oddýchnuť od recenzií a hrabania sa v kapelkách. Mali by sme sa stretávať vždy cez víkend… Uvidíme ako to pôjde v takomto ťažkom období keďže kurín volá (cháp škola) a z roboty, teda od výčapu, ma pustiť nechcú…

PILOT – 29.08.2010 – Áno v tento neuveriteľný deň to všetko začalo. Lieky som si posunula až po Fekal Party, z páru osobných dôvodov, ale žiaľ teraz som už musela začať, lebo ako sa poznám posúvanie by pokračovalo aspoň dva roky (chaty, grilovačky, začiatok školy, koniec semestra, Vianoce…-dôvod sa vždy nájde). Tak si vravím, teraz alebo nikdy. Nebolo to veľmi príjemné, ale dá sa. Hneď prvý deň som radšej strávila pod paplónom, aby na mňa nezačali číhať nejaké nástrahy, ale potom ma trklo v tej mojej inteligentnej hlave, že mám ísť po kľúče do krčmy. Ešte raz pre kúsok vysvetlenia, robím v jednom bare v strede Zvolena. A preto si myslím, že moja skúška ohňom, alebo skôr alkoholom je ešte zaťažkávajúcejšia. Po príchode do krčmy mal samozrejme každý pred sebou pivo alebo dokonca aj nejakú tú „nulaštvorku“ a niektorí aj oboje (áno, aj také veci sa dejú v krčmách!). Ehm, v niektorých prípadoch som vyzerala zjavne divne, keď som oňuchávala pivo a vypité poháre od liehovín, ale oni si už na mňa zvykli… Potom sme sa presunuli do ďalšieho baru (nie od toho kľúče nemám!) zas na "kofolotinách" a "minerálkotinách"..wow.. V ten večer sme stihli vystriedať tri krčmy – povedala som si, keď už som toto prežila za jeden večer, nič horšie ma už nečaká…ale toto bol iba začiatok…

NEALKO PIVO – 30.08.2010 – Ďalší deň pred nami – šup, šup ožratým hovadám čapovať a lievať liehoviny do hrdla! No, nebolo to také zlé, našťastie je v robote wifinka, čiže celý deň úspešne zapojený na kávach, "kofolotinách", minerálkach, no super! Sprav toto človeku, ktorý hneď ako otvorí krčmu hrnie sa k pípe (nie, nie, nie za "kofolotinou"). Poobede som sa začala zoznamovať so slovom nealkoholické pivo. Moja pečeň je zaiste na toľko odolná a to minimálne percento alkoholu znesie. Pred pár rokmi som vyhlásila, že je to strašný humus a že ja nealko nikdy do huby nedám! Raz sa mi to podarilo, ale iba náhodou, odpila som si od šoférujúceho kolegu…niežeby mal celú kapotu v zápätí mokrú, ale mal. No nič, tak, ale človek sa musí tešiť aj z maličkostí, alebo v tomto prípade aj z minima alkoholu…

EHM..ŽE RADLER – 31.08.2010 – Okej, ruky sa už netrasú, tak extrémne, ale keby niekto nezvládal sám obsluhovať svoje medzinožné partie, rád pomôžem. Uff, deň voľna pred nami (to nemôže povedať každý), tak samozrejme mlaď vychádza do ulíc. Obyčajne, keď vidím vchádzať ľudí do baru vo väčších skupinkách, za jeden – ehm – dva si dám. V tom, ako ma napadol tento úžasný nápad, začal mi zvoniť budík. S veľkými červenými písmenami K..ehm..ehm..ehm..tské tabeltky a protivným zvukom oznamoval, že mám nakŕmiť kliešte, či iné parazity. Po ukončení dňa sme si spravili menšiu súkromnú V.I.P. party pri pivku (niektorý pri nealkoholickom). Popri tom ma napadla úžasná objednávka z minulosti – nealko radler. Tak som si povedala, že opáčim, aj tak to pivo nejak neberie. Síce menší humus ako nealko pivo, ale mňa rožkom (v tomto prípade radlerom) neopijete! No tak keď nemôžeš piť, aspoň si zapáliš, veď prečo nie. Po novom asi viac peňazí odovzdám našim tabakovým závodom, na liehovinové zabúdam… Ale čo, veď všetko to robíme pre dane, aj náš štát musí z niečoho žiť.. no nie?

ČOKOLÁDA – 01.09.2010 – Tak, keďže tu máme opäť nejaký ten sviatok, môžem si pospať, a večer hor sa na zúčtovanie. Zúčtovanie bolo kedysi jedna z mojich obľúbených aktivít, ale keď ho robíte trikrát do týždňa, tak to ako najväčšieho milovníka liehovín prestane baviť… Zúčtovanie spočíva v spočítaní všetkých fliaš nealka, alka, či liehovín v bare. Neobnáša len počítanie, ale žiaľ aj meranie, čiže prelievanie každého druhu alkoholu do odmerky. Keď ste abstinent a každú chvíľu cítite omamnú vôňu iného alkoholu, trochu sa vás to dotkne… No nič, pred takým náročným dňom sa treba vyspať a to poriadne! A potom šup šum na sedemnástu do roboty. No dobre, k príprave patrí aj poriadny obed, čiže kura a pár chlebov k tomu, to nič nepokazí… Samozrejme, ja "zožerem" všetko, čo sa väčšinou ešte predo mňa predloží, po väčšine ešte aj to, čo sa predo mnou ukryje. Zrazu sa mi kura málilo a tak som zašla medzi sladkosti. Čokoládu som nejedla minimálne 3 mesiace…a teraz mi začala záhadne chutiť. Vidíte čo robí život bez alkoholu…a že sa z neho priberá… Moje pôvodné jedlo pozostávalo zo všetkého slaného, koreneného či štipľavého a čokoláda? Tá sa tam nehodí a nikdy nehodila. Snáď to raz prejde. No okej, obed za nami, môže sa ísť do roboty. Hneď ako som došla, šéf mi oznámil báječnú správu, že dnes sa zúčtovanie ruší, čiže moja príprava bola zbytočná. Bar som zatvorila o desiatej, čiže som kľudne a bez výčitiek mohla navštíviť ďalšie zvolenské podniky. Vonku bola neuveriteľná kosa, tak sme zašli takmer do najbližších dverí v okolí. Višňovým nealko pivom a šípkami, tým nikdy nič neskazíš. Po troch hrách sme zistili, že hrať šípky po polroku a nezabiť ani jedného človeka nebol až taký zlý nápad. S bolesťami rúk a po troch višňových nealkách, sme sa mohli pobrať domov. Veď prečo nepodporiť cudzie podniky, keď sú otvorené dlhšie ako ten váš? Dúfam, že raz si takto splním svoj sen a zatvorím aj nonstopku.

RATA – 02.09.2010 – Tak veľký deň D, na ktorý som sa neuveriteľne tešila! Konečne deň zaslúženého voľna! (je pravda, že nikdy som  práci veľmi neublížila, ale načo riskovať!). Spánok do pol dvanástej, zmyť zo seba odtlačky od plachty či vankúša, pekne sa vyobliekať (GRIDE tričko a Brutal Assault bunda v kombinácií so žltými „čínami“, no nádherná kombinácia) a šup riešiť manželské povinnosti (zainteresovaní vedia  o mojich manželských či nemanželských zväzkoch, či príveskoch). Samozrejme povinnosti taktiež nie sú zajace, neutečú a tak prvou zastávkou bola káva. Keďže som dôrazne povedala, že do vlastného podniku nevstúpim, zvolili sme inú náhradu. Po využití „emergency packu“ (káva plus cigareta) sme sa pobrali „zriešiť“ nejaký ten internet, aby som vás mohla otravovať ešte rýchlejšie aj z domu. Potom hra na inteligenta v oblasti telefónov v pomaranči ,posielanie nehoráznej výplaty na účet a potom prišlo to najhlavnejšie. Pán šéfredaktor prisľúbil, že za recenzie, či za reporty dostanem potkana. A tak sa aj stalo. Po prejdení troch chovproduktov sme na jednom našli inzerát na Dumbo potkany.  Prešli sme pol Zvolena, vypili hektolitre "kofolotín" a RATA bola moja. Úžasné, že sa jeden deň stihla vystriedať viac barov ako ja – v prvý deň už tri. Samozrejme, všade fungovali schovávačky. „Pozor, aby ju niekto nezbadal, nebuď nápadná!“, vraví kamoška. Ehm no jasné, ja a nápadná to nikdy nešlo dokopy… Ale našťastie Rata problémy nerobila, práve naopak, každý čašník, či čašníčka ju hneď hladkali, nejaká ta „temnôtka“ si ju na chvíľu aj požičala. Jediný, kto bol proti, bol môj šéf, nie šéfredaktor. Takmer v jeden pekný deň zrútil kvôli nej terasu. Chlap, ktorý sa bojí potkana? Asi nikdy chlapom nebude…no, na druhej strane, keď sa slony môžu báť myší (vedecky podložené) môžu sa aj chlapi báť potkanov..či?

DISLIKE – 03.09.2010 Piatok – deň ako stvorený na ožieračku, deň ako stvorený na koncert. Ale najskôr práca a potom koláče, či kapelky. Uff, po dvoch mesiacoch robiť na terase, to nie je len tak med lízať. Viete, pekné čašníčky robia na terase a tie špatné, no jedine v podzemí. A keď už nemáš koho dať na terasu, tak aj slečna Agátočka je dobrá. Po pár hodinách mrznutia a priliepania sa o chladné poháre padla, mohlo sa ísť na zaslúženú večeru ku Číňanom. Čínska, vietnamská, ázijská, či inak „šikmooká“ reštaurácia sa nachádza hneď vedľa chovproduktu, čiže nikdy nevieš, či ryba nie sú granule pre psa, a či kačka nie je jahňacia konzerva. Ale keď si hladný, zješ aj vlastné črevo. Po ťažkej, naozaj veľmi ťažkej večeri a po dvoch načapovaných nealkách sme sa mohli pobrať na koncert. Prišli sme o nejakej pol ôsmej a o koncerte ani chýru, ani slychu. No nič, dáme pivo a kukneme, čo je to za music. Chorvátsky grinderi Dislike celkom ušli, viac ma zaujala asi ich reč ako hudba, ale to je môj vlastný názor. Kapela potom…povedzme, že škoda troch eur, ale s nealko pivom to celkom šlo. Cez bystrickú kapelku (zrejme Paskuda) som mala viac problémov s tým, ako vytiahnuť z vylomeného zuba kačku alebo ako stráviť spev baby, ktorá spievala, ako keby ju to bolelo. Prežili sme a mohli sme sa pobrať k nášmu stolu. Trochu ma mrzelo, že k nám prišli dietky, okolo 18tky, popíjali vlastný chlast, či bavili sa na veciach, ktoré nám už smiešne pár rokov neboli. Tak teda chtiac – nechtiac, pobrali sme sa do ďalšieho podniku na višňové pivo. S cherry cigarou..skvelá kombinácia. Plus s kombináciou s "ožratými" kolegovcami od vedľajšieho stola, ktorí po chvíli zaspali…genialita. Nasledoval presun do nášho podniku, ale žiaľ už o druhej ráno, sme objavili iba zamknuté dvere. Keďže kľúče som poctivo odovzdala kolegyni, neostávalo nám nič iné, iba sa pobrať domov, nabrať sily do nasledujúceho dňa. Aj tí najmladší raz zostarnú…

Poznámka autora: Touto glosou ide čisto iba o oživenie stránky, o recesiu, alebo ak chcete tak o denníček,.V článku nejde o žiadne zhodenie nejakého človeka, či podniku. Ak sa niekomu nepáči, nech jednoducho nečíta.

Autor: Agátočka