Vo štvrtok sa nám podarilo vstať na festival relatívne skoro a tak sme si po nákupe v dedine, stihli urobiť pohodlie v tieni stromov s dobrým výhľadom na celý areál a hlavne na pódium, ktoré patrilo ako prvým Košičanom DISCONSOLATE.

DISCONSOLATE

Na úvod to nemali ľahké, pretože počas ich prvej skladby bolo na nich presne 9 fanúšikov. Avšak energia kapely veľmi rýchlo pritiahla ďalších metalu chtivých nadšencov a tak sa prázdne miesta veľmi rýchlo zaplnili a dokonca prišlo aj na predobedný headbang. Death metal tejto formácie bol naozaj melodický a pestrý, musím veľmi pochváliť kompozície skladieb, ktoré boli rozmanité a plné gitarových zohratých dvojhier. Rovnako dvojpolohový vokál speváka Štefana Timka (vďaka brade pôsobiaceho ako Wolverine), bol na veľmi dobrej úrovni a kapela si získala určite aj nových priaznivcov. Mňa určite. Možno basák by sa mohol trošku viac rozhýbať, lebo v porovnaní s ostatnými členmi kapely pôsobil občas staticky. Počas tohto setu sa v areáli objavil aj všetkým festivalovým harcovníkom veľmi dobre známy rakúsky manželský párik s povestným ružovým plastovým penisom, ktorým už nik inak nepovie ako „naháči“.

Ďalšou v programe bola česká death/trashkapelka NAHUM z Ostravy. Opäť veľmi príjemné vystúpenie s dvojpolohovým growlom a skvelými bicími, plnými prechodov. Ani túto skupinu však neobišli problémy a opäť sa dostavili technické problémy, konkrétne rozlaďujúca sa basgitara, ktorá podľa slov vokalistu Pavla mala na tomto festivale krst. Basgitarista Hanis to však zvládol, Pavel zatiaľ zabavil publikum a koncert pokračoval. Aj keď im táto nepríjemnosť ukrojila z hracieho času. Fanúšikovia kapelu veľmi dobre prijali a ocenili to aj prvým menším circle pitom Gothoomu. Kapela sa s nami rozlúčila skladbou „The Vision of Apocalypse“. Kedže náš sluch bol od rána nakŕmený dvojitou porciou metalu, po koncerte NAHUM prišiel čas obeda.

MORNA

Pôvodne sme plánovali festivalovú stravu tráviť v pohodlí niekde obďaleč, ale po prvých tónoch kapely MORNA sme tento úmysel ihneď zavrhli a obsadili si miesta v prvej rade. Túto na pohľad skromnú slovenskú progress death metalovú formáciu z Novej Dubnice som už predtým poznala, ale teraz si ma získala absolútne. Silné nástupy a hlboký vokál spolu s hravými gitarami a kvalitnými bicími udria neustálu pozornosť uší a nenásilný pódiový prejav pozornosť očí. Chlapci bez zbytočného imidžu dokážu to, o čom veľa iných kapiel môže len snívať. Autor skladieb bravúrne spracoval sled zvoľnení a nasadení, vyhrávok a riffov, a celá kapela ich odohrala s prehľadom. Niektoré pasáže boli doslova hodné majstrov. Koncert ako remeň a neviem povedať iné, iba to, že som hrdá, že na Slovensku máme aj takúto kapelu. S týmto názorom sa stotožňovala väčšina ľudí, s ktorými som počas festivalu diskutovala. Vystúpenie skupiny MORNA bolo nekompromisne jedným z najlepších počas tohto ročníka. Mňa zaujali až tak, že som si proste musela nechať túto lahôdku uležať v hlave a radšej som na nejaký čas opustila blízkosť pódia.

HOLOTROPIC

Vrátila som sa žiaľ neskôr a nestihla som vystúpenie GOD DEFAMER a prišla som až keď mali svoju šou rozbehnutú Bratislavčania HOLOTROPIC. Koncerty tejto kapely ma vždy bavia a ani ich vystúpenie na Gothoome nebolo výnimkou. Neviem si pomôcť, ale aj keď ich hudba je riadny death/progressive náklad, vždy ich vystúpenia pôsobia optimisticky. Či to tentokrát bolo úsmevmi gitaristu Alexa a vokalistu Veina, alebo tanečnými vložkami gitaristu Kamila neviem, no pozítivne žiarenie z kapely sála na kilometre. Samozrejme, nejde len o vizáž, svoje robia aj vyhrávky, s ktorými sa doslovne chlapci hrajkajú a vkladajú ich do guľometnej streľby bicích, jednu za druhou. Všimla som si aj, že basgitarista používa bezpražcovú basu, čo sa v extrémne metalových žánroch často nevidí a len to podčiarkuje to, že kapela je zložená naozaj zo skúsených hráčov. Celá tvorba HOLOTROPIC je rozložená do striedania agresívnych pasáži, kedy to na diváka chrlia ako láva a potom to prestriedajú s hravými melódiami, ktoré vám ani nachvíľu nedovolia poľaviť v pozornosti. K dobrej nálade prispelo aj spevákove popíjanie vlastnej fľaše s fanúšikmi v rámci osláv jeho narodenín. Dodatočne všetko najlepšie prajeme aj my v redakcii.

BRUTE

Ďalšou kapelou boli BRUTE z Vranova nad Topľou, ktoré som si žiaľ nemohla vychutnať celé. Vidieť sa mi podarilo aspoň prvé skladby a v nich kapela potvrdila, že nie nadarmo sa o nich stále viac hovorí. Hrobový death metal chrliaci na všetky strany v úvode šlapal ako rozbehnutý vlak. Celý výkon kapely podčiarkuje fantastický growl.

SPASM

Po vyriešení osobnej vybavovačky som sa do areálu vrátila práve včas na nehanebné, vulgárne a sexistické vystúpenie kapely SPASM, na ktorom sa všetci extrémne vybláznili. Ako vždy pri vystúpeniach SPASM nechýbali boratovky, kvikot, prasačinky, dildo, circle pit, toaletný papier všade naokolo a kopa zábavy. Aj Gothoom tak zažil klasické a výborné vystúpenie tejto dnes už českej grindovej legendy.

DOOMAS

Zábavu vystriedala temnota a to v podobe všetkým známej domácej skupiny DOOMAS. Trošku ma za kapelu a jej fanúšikov, hnevajú reči o tom, že DOOMAS majú na feste vždy veľa ľudí preto, že Peťo je organizátor. Teda, aby som upresnila. Nehnevá ma to trošku ale dosť, pretože za seba a za kopu ďalších ľudí, s ktorými sa na festivale pravidelne stretávam, môžem povedať, že kapela je obľúbená pre svoju hudbu a vystupovanie. Ich koncerty sú vždy veľmi kvalitné a ich atmosféra je vždy veľmi silná. Tento rok kapelu posilnil aj známy gitarista Wigo, ktorý evidentne do zostavy zapadol ako povestná prdelka na nočník. Koncert bol tento rok extrémne vydarený, ponurý a všetci sme si ho užívali, headbangovali. A verte, že v prvej rade bolo pri DOOMAS pekelne horúco.

AGALLOCH

Po kvalitnom doomovom náklade sme boli všetci nažhavení na jednu z hviezd festivalu, americkú folk/doom metalovú bandu AGALLOCH. Priznávam že táto známa kapela doteraz unikala mojej pozornosti, tak som bola zvedavá, čo nám na pódiu predvedú. Možno ma jej fanúšikovia udupú, ale zrovna tento štýl doomu ma rozhodne neoslovil. Skladby sa mi zdali pomalé a nezáživné, chyba však bola asi v mojich očakávaniach. Čakala som niečo viac energickejšie, žiaľ nestalo sa. Doslova ma ich set uspal. Musím však spomenúť aj nie práve vydarený zvuk, hlavne gitár, ktoré boli nastavené príliš silno a tak viac menej hučali a tvorili spätné väzby. Nechápem prečo im to vlastný zvukár robí. Dokonca sa ku mne dostala informácia, že aj keď bol upozornený, že je treba zvuk upraviť, dosť arogantným spôsobom sa odmietol o tom vôbec baviť. Žiaľ, AGALLOCH boli pre mňa jednoznačne sklamaním, ale veľa priaznivcov bolo opačného názoru a koncert si vychutnávali plnými dúškami.

ISOLE

Po tomto uspaní ma prebrali až prvé skladby švédskych ISOLE hrajúcich epic doom metal, ktoré boli naopak energické a pritiahli naspäť viacerých ľudí, ktorí sa pomaly odoberali na odpočinok alebo do úkrytu pred narastajúcou zimou. Nádherný čistý vokál striedaný s growlom vytváral epické nálady a skvelú atmosféru, ktorá nás zohriala a rozprúdila. Zvuk bol opäť krištáľovo čistý a tak bolo krásne počuť vyhrávky a jemné gitarové progres prvky.

Vďaka ISOLE bola chuť doom metalu pre tento večer napravená a s týmto pocitom som štvrtkový večer ukončila rovnako ako riadky reportu z tohto dňa.

Foto: Mišo Patz a Anula (ilustračné)

Anula

Redaktorka Valhalla.sk