Urgehal – Ikonoklast

Urgehal je ďalšia kapela z Nórska hrajúca, ako inak, blackmetal. Pre našinca, však nie až taká známa. Nórskej scéne stále, čo do záujmu fanúšikov vládnu Dimmu Borgir, obmenený Gorgoroth, Mayhem a takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho. Urgehal by však v tom zozname známejších a populárnejších zoskupení nebol. Ale pozor! Urgehal vznikol už v roku 1992, čiže vtedy, keď prežívala, nielen nórska blackmetalová scéna druhú vlnu úspechu. V ich tvorbe to cítiť. Cítiť prvky starej školy, cítiť priklánanie sa ku kontroverznosti Mayhem a ku špinavosti Dark Throne. Svoje prvé demo vydali v roku 1994, presne vetdy, keď aj ich slávnejší kolegovia Dimmu Borgir. Obe kapely sa však nachádzajú momentálne na diametrálne odlišných miestach. Zatiaľ čo Dimmu Borgir mali možno viac šťastia a priebojnosti, Urgehal si drhne svoj špinavý blackmetal bez okolkov, bez žánrových zmien podmienený rôznymi vplyvmi. Svoj prvý dlhohrajúci album vydali v roku 1997 a volal sa Arma Christi. Novinka Ikonoklast je už 6. albumom tejto nórskej štvorice.
A aký Ikonoklast vlastne je? Celé to odštartuje hovoreným introm, ktoré postupne prejde do blackového šialenstva. Stesolid Self-Destruction to Damnation je vynikajúcim úvodom celej nahrávky. Skaldba však nie je kalsickou blackmetalovou sypačkou. Sú v nej aj prvky black n rollu a zreteľná je dávka špinavosti zvuku. V podobnom duchu sa nesie celá prvá polovica albumu. Stredné tempo sa mení na zbesilé, zvuk je neohrabaný, špinavý. Taký ako dakedy. Prvú polovicu albumu zatvára doslova opus The Necessity of Total Genocide. Stred albumu a to najmä skladby Kniven Rider Dypt I Natt a Astral Projection to Rabid Hell mi veľmi nerežú. Najmä sa nemôžem zbaviť dojmu, že štýl ako v týchto skladbách spieva Trondr Nefas mi niekoho veľmi pripomína. Ako počúvam, tak počúvam, nemôžem si pomôcť, ale pripomína mi to Satyrove polohy z posledných dvoch albumov Satyricon. Tu sa však aj natíska otázka, kto koho kopíruje, ale do týchto polemických polôh sa dostať nechcem. Obe skladby sú trošku odlišné od celého albumu. Tento experiment Urgehalu veľmi nevyšiel, preto ma potešili záverečné tri skladby, ktoré sú už opäť ako v úvode albumu. Najlepšou piesňou na albume je Holocaust in Utopia. Pri nej poskočí, každé čierne srdce milovníkov black metalu. Je to hymna, v  ktorej nájdeme krásnu melódiu a zároveň blackmetalové sypačky a to všetko odeté do old school zvuku. Záver albumu obstará najdlhšia skladba na albume Sopor Necrosanctus. Tá sa nesie väčšinou v strednom, ponurom tempe. Vyzdvihnúť by som chcel aj zvláštnu atmosféru celej piesne, ktorú v závere dodá vynikajúci klavír. Urgehal albumom Ikonoklast (a nielen ním) do štýlu nič prevratné nepriniesli, ale nahrávka má svojho vnútorného démona, ktorý vás núti pustiť si tento album znovu a znovu.

Vidieť, že Urgehal už majú, čo to za sebou. Veď sú na scéne 18 rokov, počas ktorých sa stále nevzdialili zvuku z debutu. Neuhli ani štipku zo svojho štýlu. Album na poli blackmetalu nepriniesol nič nové, dokonca v blackmetale už všetko počuté. Spôsob, akým toto všetko na nás nórska štvorica vybalí je však úctihodný. Nahrávka zabalená do starého old school zvuku (nie však nepočúvateľný pre mňa ako z konca 80. rokov minulého storočia) má ozaj svojho démona, svoj osobitý život. Neviem, ako vy, ale ja som sa na tento album chytil ako na naviják. Uveril som ich úprimnosti, priamočiarosti a beznádeji, ktorú ponúkajú albumom Ikonoklast.        

Žáner: black metal
Krajina pôvodu: Nórsko
Vydavateľstvo: Season of Mist, 2009
Web: http://urgehal.com,
www.myspace.com/urgehal666
Zostava:
Trondr Nefas – vokály, gitara
Enziger – gitara
Mannevond – basgitara
Eirik Renton – bicie
Diskografia:
Arma Christi – 1997
Massive Terestrial Strike – 1998
Atomkinder – 2001
Through Thick Fog Till Death – 2003
Goatcraft Torment – 2006
Ikonoklast – 2009
Tracklist:
Stesolid Self-Destruction to Damnation (4:42)
Dødelagt (4:38)
Cut Their Tongue Shut Their Prayer (5:17)
The Necessity of Total Genocide (7:11)
Kniven Rider Dypt I Natt (5:18)
Astral Projection to Rabid Hell (7:09)
Approaching Doom (5:03)
Holocaust in Utopia (7:39)
Sopor Necrosanctus (9:22)		 Definitíva: Úprimný blackmetalový album,
z ktorého ide atmosféra,
beznádej a zároveň aj priamočiarosť.
Nič prevratné, ale úprimné.
Ikonoklast určite poteší
každého fanúšika black metalu.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 6,66 / 10


1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla