NILE sa v Košiciach prišli poobhliadnuť po cenných artefaktoch v rámci septembrového turné s názvom „What Sould Not Be Unearthed Tour Europe 2015“. Búracie práce mali začať v známom klube Collosseum, a to za pomoci nemenej kultovej brutal death metalovej svorky SUFFOCATION a nádejných chalanov EMBRYO z Talianska.

Keďže išlo o úplne poslednú zastávku na spomínanej púti k ešte stále novučičkému albumu NILE, nezaobišlo sa to všetko bez menších problémov, ktoré robili vrásky na čelách organizátorov už pár dni pred samotným vypuknutím akcie. Topánka tlačila najmä ohľadom spätného letu hlavných protagonistov z poľského Krakova do Spojených štátov, čo sa pri pôvodnom časovom rámci akosi priveľmi nestíhalo, takže do úvahy pripadalo iba jediné – posunúť štart i koniec celého večera.

Začína sa teda niečo pred šiestou hodinou večernou, kedy na scénu prichádza vopred avizovaný support v podobe nie príliš dobre ozvučených EMBRYO. Žiaľ, po niekoľkých minútach dávam prednosť vytúženému občerstveniu, keďže táto melodic death metalová sebranka na mňa akosi priveľmi nezapôsobila. O tom, že bolo potrebné poriadne načerpať sily na nasledujúcu legendu z Long Islandu sa snáď netreba ani bližšie zmieňovať.

V zostave s energickým krikľúňom Ricky Myersom (ináč bicie v DISCORGE) začína takmer hodinová deštrukcia „made by“ SUFFOCATION, síce spočiatku zvukovo slabšia, ale s pribúdajúcimi minútami čoraz dokonalejšia a dokonalejšia. Veď bodaj by nie, ak sa bohato čerpá z míľnikov deväťdesiatych rokov, kde perly ako „Thrones of Blood“, „Breeding the Spawn“, „Liege of Inveracity“, „Catatonia“ či „Infecting the Crypt“ jednoducho chytia a už nepustia. Početné publikum v tej chvíli kapele doslova zobe z ruky, atmosféra je vyšponovaná na maximum a možno aj vďaka tomu nevidno na SUFFOCATION ani najmenšie známky únavy zo siahodlhého turné. Všetko odohraté presne a energicky!

Neodmysliteľný gitarista Terrance Hobbs rozdáva úsmevy na všetky strany, Kevin Talley za bicími predvádza skutočné divy a Derek Boyer sa so svojou prekliato nízko položenou basgitarou občas dotýka aj samotnej, potom zmáčanej podlahy. Pätica naťahuje svoj hrací čas čo to dá, no lietadlo domov proste nepočká a po skvelom výkone opúšťajú javisko, kde sa po dôkladnej demolácií urýchlene pripravujú všetky prostriedky k dlhoočakávaným výkopovým prácam.

Egyptológovia NILE štartujú svoj set najmocnejšie ako sa dá. Tvrdé úvodné záseky hymny „Sacrifice Unto Sebek“ ma zo spánku budia ešte dnes, pár dni po osudovom stretnutí s touto krvilačnou múmiou. To, čo vychádza z reproduktorov, je doslova obrovská piesočná lavína. Poriadne hustá, tvrdá,  hlučná, no žiaľ aj vďaka tomu máličko zanikajú všelijaké gitarové serepetičky, ktorými je hudba NILE doslova prešpikovaná. Latka je vďaka SUFOCATION nastavená dostatočne vysoko, no frontman Karl Sanders a spol. sa s pozíciou štatistu akosi zmieriť nevedia. Do lesa rúk pod pódium teda pália jednu ťažkotonážnu pecku za druhou – „Lashed To Slave Sticks“, „Hittie Dung Incantation“, „Black Seeds of Vengeance“ zo staršej tvorby a „Kafir!“, „The Inevitable Degradation of Flesh„ z posledných dosiek. Došlo aj na podarené novinky a „Call of Destruction“ a najmä neskutočná „Evil To Cast Out Evil“ rozhodne stáli za to.

Brad Parris, iba 22-ročný novic za basgitarou, si celé vystúpenie takpovediac užíval plnými dúškami, veď sa mu zrejme splnil sen. Hranie po boku bubeníka Kolliasa (tu ozaj netreba dodávať viac – kto nezažil, neuverí!) a fantasticky zohratého dua Sanders/Wade musí byť zážitkom aj pre omnoho skúsenejších borcov. Exotické intermezza, dokonalé zbory, bezchybné gitarové vyhrávky a riffy, či geniálne bicie – to všetko ponúkol koncert americkej legendy NILE. Kto v ten večer uprednostnil večeru s frajerkou, gauč či iné aktivity, nech čelom udrie do najbližšej steny.

PLUSY:
Výborné výkony obidvoch headlinerov, skvelá atmosféra, veľmi sympatická divácka účasť, bohatý merch za príjemné ceny.

MÍNUSY:
Nejaké tie drobnosti by sa našli, ale vo všeobecnosti nešlo o nič vážne.