Hneď na úvod priznám, že pri ich „kríze“ v  2008 som sa priklonila na stranu Tima Kotipelta a povestný rozchod dvoch Timov nepovažujem za škodu, ale skôr pozitívny posun pre STRATOVARIUS a som rada, že Tolkkiho slová o páde kapely bez jeho prítomnosti sa nepotvrdili, ale naopak. Skupina je minimálne rovnako úspešná, ako predtým.

STRATOVARIUS – Eternal

Nový album „Eternal“ štartuje pieseň „My Eternal Dream“ a hneď je jasné, že STARTOVARIUS akoby nestárli, iba dozrievali a technicky sa zlepšovali. Rukopis však naďalej zostáva a nadväzuje na predošlé albumy. Tvorbu skladieb zabezpečila trojica Kotipelto, Johansson a Kupiainen viac menej rovnomerným dielom, takže nemôže byť reči o jednotvárnosti . Prvá a zároveň titulná skladba, ku ktorej kapela aj natočila klip, naznačuje čím skupina žije. Je to plnenie si vlastných snov a nenechať sa od nich odradiť. Tempo je ako vždy pekelne rýchle, rozsiahle klávesy plné epického náboju, bicie trošku jednotvárne ale presné, sem-tam gitarové zakvílenie a energické sólo a do toho všetkého Kotipeltov hodvábny hlas.

Jediný slabší moment albumu je pre mňa hneď druhá skladba „Shine in the Dark“, kde takmer nepoznávam Timov skvelý hlas, neviem či to nahrával prechladnutý, ale znie naozaj ináč a dokonca skladba je netradične vysoko položená, čo nebývalo v posledných rokoch u STRATOVARIUSU zvykom, keďže doteraz si boli vedomí, že Kotipeltov hlas znie najlepšie v stredných polohách a výšky nepreháňali. Táto pieseň je výnimka, ktorá mi hneď udrela do uší. V porovnaní s ostatnými skladbami, je to jednoznačne prešľap.

STRATOVARIUS

Našťastie zvyšok albumu je opäť klasický STRATOVARIUS ako ho máme radi s rýchlymi tempami a bezchybným spevom. Aj keď má Timo svoj vek, stále je jeho hlas rovnako charakteristický, čistý a aj keď neexceluje vo výškach, patrí medzi spevácku elitu.  Je to obdivuhodné, keď sa kapela rokmi tak zladí, že pozná svoje silné, aj slabé stránky a všetci tieto faktory v tvorbe zohľadňujú, dalo by sa to nazvať vrcholnou symbiózou kapely. Celkovo je „Eternal“ energická a overená nahrávka, ktorej nie je veľmi čo vytknúť.

Samozrejme, nechýba povinná balada, ktorou je tentokrát pieseň „Lost Without A Trace“, v tomto prípade doplnená elektroefektmi, miestami sa veselo rozbiehajúca, no vzápätí sa zmení na plačlivo pomalú. Najodlišnejšou skladbou albumu je „Man in the Mirror“, v ktorej však absentujú úplne charakteristické riffy pre túto skupinu.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Anula

Redaktorka Valhalla.sk