Ešte pred samotným turné, GAMMA RAY doslova šokovala fanúšikov správou o novom spevákovi. Štvorica hudobníkov predstavila nového člena, speváka Francka Becka. Dôvodom podľa slov samotného Kaia Hansena na prijatie Becka bolo, že sa hlavný mozog kapely chce viac sústrediť na hru na gitare a v nepsolednom rade, že ku koncu turné jeho hlasivky už nezvládajú spevácku záťaž. Priznám sa, pre mňa je GAMMA RAY, práve farba hlasu Kaia Hansena, takže som mal obavy, ako to celé bude vyzerať. Pár dostupných piesní v podaní Becka som si vypočul, nebolo to zlé, ale nejako tie piesne v jeho podaní…, jednoducho mi nesadli. K tomu sa však dostaneme postupne.

Aj keď bol november, vonku to nevyzeralo na prichádzajúcu zimu. Fanúšikovia popíjali pivko pred Športovou halou Aréna a pohľad dával tušiť, že s návštevnosťou tohto koncertu to opäť raz nebude žiadna sláva. Špeciálne turné GAMMA RAY zrejme nezaujalo dostatočne, pátrať po príčinách až tak nejdem, treba však vziať do úvahy, že títo Nemci tu koncertujú pomerne často, no aj tak sa tešia stále veľkej obľube a aj oni sami tu hrávajú veľmi radi. Možnou za menšou účasťou je zvolené mesto. Chápem, že organizátori sa chcú viac zamerať na stred a východ Slovenska, no môj skromný názor je, že Lučenec zrejme vhodná voľba nebola. Počas celého koncertu odhadujem približne 450 hláv a je to najnižšia divácka účasť na ich koncerte na Slovensku v histórii.

Na turné spolu s hlavnou hviezdou večera vyrazili aj ďalšie dve skupiny. Ako prví sa v Lučenci predviedli Rakúšania DRAGONY, ktorí boli pre mňa veľkou neznámou. Kapela funguje na scéne od roku 2007 a na konte má dve štúdiové nahrávky. Evidentne sú ich vzormi starší RHAPSODY alebo ak chcete RHAPSODY OF FIRE. Šiesti hudobníci sa snažili lučenecké publikum dostať do varu najmä rýchlymi peckami, myslím, že sa im to podarilo iba čiastočne. Po hudobnej stránke to bol aj pre mňa klasický melodický a rýchly power metal, ktorý ničím nevyčnieval z radu ostatných kapiel tohto žánru.

Ako druhí prišli na rad SERIOUS BLACK a tu by som najmä chcel upozorniť, že je to nová kapela bubeníka Thomena Staucha (SAVAGE CIRCUS, ex-BLIND GUARDIAN). Táto formácia by sa dala nazvať aj ako „superskupina“, zložená z hudobníkov z rôznych krajín. Jej členovia sú okrem Nemecka aj z USA, Grécka, Rakúska a klávesák Jan Vacík je zo susedných Čiech. A prečo „Superskupina“? Okrem Staucha a Vacíka v nej pôsobia aj známejší muzikanti ako basák Mario Lockert z EMERGENCY GATE, gitarista Dominik Sebastien z EDENBRIDGE alebo ďalší gitarista Bob Katsionis z FIREWIND. Treba však podotknúť, že samotný Thomen sa ale v Lučenci neukázal.

SERIOUS BLACK majú na konte len jediný album „As Daylight Breaks“, tak sa hralo iba z neho. Piesne sú energické a bol z nich cítiť vplyv SAVAGE CIRCUS, v ktorých Thomen Stauch pôsobí taktiež. Kapela podala dobrý výkon, zahanbiť sa nenechal ani jeden člen a fanúšikov zaujali už omnoho viac. Čas v spoločnosti SERIOUS BLACK ubehol veľmi rýchlo a som rád, že som mal možnosť vidieť týchto borcov naživo, snáď nie poslednýkrát.

Všetko však už bolo nachystané na hlavné hviezdy večera, oslávencov GAMMA RAY. Začali, presne podľa plná, úderom deviatej hodiny. Ako tak sa zaplnila aj ŠH Aréna v Lučenci a za búrlivého potlesku vyšla na pódium kapela počas intra „Welcome“. Od úvodnej skladby „Heaven Can Wait“ bola cítiť chémia medzi kapelou a fanúšikmi, ktorá sa počas koncertu len a len stupňovala a aj keď množstvo ľudí nezodpovedalo kvalite kapely, avšak, tí ktorí prišli vytvorili skvelú atmosféru.

Moment, na ktorý som bol najviac zvedavý aj ja prišiel hneď po druhej skladbe „Last Before the Storm“. Pred treťou piesňou uviedol Mr. Kai Hansen novú posilu Francka Becka a to hneď v rýchlej pecke „Fight“. Nielen v tejto piesni, ale aj v ostatných, ktoré ťahal Franck si vzal Kai na starosti backing vocals, prípadne si slohy obaja speváci pekne podelili, čo považujem za výborný ťah. A Franck samotný? Hlasovo je na tom veľmi dobre, ale pre hudbu GAMMA RAY nevýrazným. Na pódiu mi prišiel miestami zmätený a v konečnom dôsledku aj zbytočný. V častiach kedy bol na pódiu a nespieval, doslova nevedel „čo so sebou“, aké pohyby robiť a kam sa postaviť. Pri speve to nebolo až také zlé, ako som sa obával, no myslím, že fanúšikovia GAMMA RAY mi dajú za pravdu, že jeho farba hlasu sa proste tejto kapele nehodí. Všetci sme už 20 rokov zvyknutí na Kaiov hlas a všetci vedia, aj Hansen samotný, že nie vždy bol jeho spev počas vystúpenia ukážkový… Kaiove rozhodnutie menej spievať absolútne rešpektujem, ale predsa len radšej si pozriem ďalších 10 koncertov GAMMA RAY so zle spievajúcim Hansenom, ako s nevýrazným hlasom Francka Becka. Apropó, už keď som pri tých číslach. Keďže som veľkým fanúšikom tejto skupiny, v Lučenci som načal druhú desiatku videní GAMMA RAY naživo. Aby som však Francka len nekritizoval, s Hansenom sa dobre zohrali a bol predsa len miernym oživením koncertu, aj keď jeho účasť by som oželieť dokázal.

Keďže šlo o najlepšie z najlepšieho, tak sa kapela snažila zostaviť aj playlist a myslím, že bol zvolený dokonale a bol prierezom bohatej kariéry. Veľmi ma potešilo aj zaradenie pomalšej „The Silence“ alebo rýchlej „Dethronne Tyranny“. Z albumových nahrávok nedošlo vôbec na „Land of the Free II.“ Osobne nie som veľkým nadšencom ani rôznych medley, práve „Heavy Metal Universe“ spojiť s „Ride the Sky“…., no zvláštne.  Naopak, v prídavkovom medley „Heading for Tomorrow“ s „Avalon“ to bol zase dobrý ťah. Došlo aj na Michaelovo bubenícke sólo (kto videl GAMMA RAY dávnejšie isto mi dá za pravdu, že aj keď nebolo zlé, na Daniela Zimmermanna sa veruže nechytá) a sólo mal aj basák Dirk.

Bolo vidieť, že GAMMA RAY oslavuje a myslím, že sa skupina bavila na pódiu tak, ako fanúšikovia pod ním. Najviac to bolo vidieť na večne vysmiatom Kaiovi Hansenovi, ktorý úprimne ďakoval fanúšikom za reakcie a ich priazeň. Už tradičný záver celého koncertu obstarala hitovka „Send Me a Sign“ z albumu „Powerplant“. Nedá mi ešte nevrátiť sa ku Kaiovmu prejavu. Naposledy v Bratislave, počas turné k albumu „Empire of the Undead“, to bolo s jeho spevom veruže poslabšie, ale v Lučenci šiel absolútne nadoraz, veď dal aj kúsok z „Ride the Sky“. Aj keď nespieval všetko, práve jeho hlas ťahal celý koncert a ak má takto vyzerať šetrenie jeho hlasiviek, tak veruže nenamietam vôbec. V priestore, kedy Kai nemusel stáť za mikrofónom bolo evidentné ako si užíva „slobodu“ pohybu s gitarou.

Oslava narodenín GAMMA RAY dopadla myslím na výbornú. Kapela predviedla tradične vysoký štandard a aj keď poredšie zaplnená hala (zrejme by ozaj postačil väčší klub) vytvorila búrlivú atmosféru, ktorá sa páčila aj kapele samotnej. Osobne by som prijal ešte o dve až tri pesničky viac. A veruže GAMMA RAY naživo ma neprestanú baviť zrejme nikdy.

Playlist GAMMA RAY: „Welcome“ – „Heaven Can Wait“, „Last Before the Storm“, „Fight“, „One with the World“, „I Want Out“, „Valley of the Kings“, „The Silence“, Drum & Bass solo“, „Induction/Dethrone Tyranny“, „Empathy“, „Master of Confusion“, „Rebellion In Dreamland“, Heavy Metal Universe/Ride the Sky medley“, „Somewhere Out in Space“ – „Heading fot Tomorrow/Avalon medley“, „Send Me a Sign“.

PLUSY:
GAMMA RAY, Kai Hansen a jeho spev, dobre zostavený playlist, atmosféra, ľudia

MÍNUSY:
Najnižšia divácka účasť na koncerte GAMMA RAY od ich prvého vystúpenia na Slovensku v  Detve 2002