Ide o hororový príbeh, kde Lillith hľadá cestu z pekla späť na zem. Dani sa vyjadril, že jednotlivé skladby na seba chronologicky nadväzujú, takže celý album, aj keď nie je koncepčným dielom má hlavu a pätu. Dokopy za rok tvrdej driny Cradle of Filth stvorili veľa materiálu, ale na oficiálny album sa dostalo len jedenásť z nich. Číslo jedenásť  má svoj význam, pretože to je číslo samotnej Lillith, ktorá je mimochodom protikladom Venuše. Zvyšné skladby sa nachádzajú na limitovanej edícii alebo na špeciálnom fanúšikovskom disku a to preto, lebo nemajú nič spoločné s hlavným tematickým príbehom.

Ešte pred samotným vypočutím novinky som mal veruže obavy. Komerčné albumy Nymphetamine a Thornography ma nezaujali vôbec a zatiaľ posledný album spred dvoch rokov Godpeed On the Devils Thunder som považoval tiež za krok vedľa. Novinka však na svojho predchodcu nadväzuje. Úvod albumu nám obstarajú klávesy a „samotný“ príhovor Lillith. Myslím, že nielen na moje milé prekvapenie to Cradle of Filth na nás vyvalia hneď od začiatku. Tak ako kapela avizovala, že pôjde o ich najrýchlejší a najbrutálnejší album sa v podstate aj stalo. O tej brutalite by sa dalo určite polemizovať, ale o rýchlosti v žiadnom prípade. Darkly, Darkly, Venus Aversa nie je až taká gotická nahrávka ako Thornography a nie je ani prehnane heavy ako predošlý album. Novinka nesie aj niektoré typické prvky tvorby Cradle of Filth a samozrejme, že Daniho nezameniteľný vokál, ktorý sa stal jedným z poznávacích znakov kapely. Cradle of Filth sa opäť prezentujú svojou zvrátenosťou a aj novinka sa pokúša nezainteresovanú verejnosť šokovať.

Musím sa priznať, že po albume Midian som nad tvorbou Cradle of Filth dávno už iba mávol rukou a ich albumy potom som vypočul iba zo zvedavosti. Tak som pristupoval aj k novinke, ale po dôkladnejšom počúvaní musím uznať, že Darkly, Darkly Venus Aversa je naozaj veľmi vydarený album. Po niekoľkých razoch sa vám dostane pod kožu a máte ho chuť točiť v prehrávači dokola. Album treba určite vnímať ako celok, avšak nad všetkým vyčnievajú tri skladby. The Persecution Song mi zo začiatku prišiel ako nepodarená kópia hitovky Nymphetamine. Ono to tak vlastne aj je, ale časom si túto skladbu obľúbite. Je tvrdá, rýchla, ale zároveň prístupná ľuďom. Lillith Immaculate je azda najlepším songom. Tvrdý, rýchly a orchestrálny úvod, podporený Daniho škrekom vynikajúco oživí ženský spev novej posily klávesistky Ashley „Ellyllon“ Jurgemeyer. Klávesové prvky znejú nevtieravo a príjemne aj pri ultra rýchlej časti. Ashleyin vokál dodáva skladbe zvláštnu noblesu a trošku jemnosti. Kontrast jej hlasu s Daniho je naozaj vynikajúci. Spomínal som skladby tri. Tú tretiu však nechcem vyzdvihnúť, ale skôr označiť za najväčší omyl celého albumu. Je ňou singlovka Forgive Me Father (I Have Sinned). Skladba by sa svojou kostrou hodila niekde do obdobia albumu Thornography. Má azda najviac gothic prvkov a je oproti celému albumu najpomalšou, aj keď túto pomalosť treba brať s rezervou. Doslova a do písmena mi pripadala až neskutočne gýčová a koniec koncov, ani klip ku nej nie je nijak oslnivý. Fakt škoda tejto skladby, lebo opäť sa mi trošku potvrdilo, že Dani a spol. mysleli najmä na „širšiu verejnosť.“ Jedna skladba však nekazí môj viac ako kladný dojem z nového albumu.

Darkly, Darkly, Venus Aversa je ozaj veľkým pozitívnym prekvapením tohto roka. Či sa to niekomu bude páčiť alebo nie, tak Cradle of Filth je stále kapela, ktorú pri vydávaní albumu sprevádza veľký „humbuk“. Nie je tomu inak ani teraz, ale v tomto prípade je to oprávnené. Novinka je azda najrýchejším albumom. Oplýva zaujímavými prechodmi a v neposlednom rade aj zaujímavým príbehom. Na novinke však nechýbajú ani typické prvky pre túto kapelu.

Časy výborných a nadčasových albumov ako The Principle of Evil Made Flesh, Dusk…and Her Embrace alebo Cruelty and the Beast sú nenávratne preč. Nie každému je terajšia tvár Cradle of Filth po chuti. No novinke by mali dať šancu, aj fanúšikovia staršej tvorby, ktorí na kapelu v podstate zanevreli, tak ako ja. Hodinka pri počúvaní novinky vás určite nezabije.

Žáner: Extreme heavy/gothic metal Krajina pôvodu: Veľká Británia Vydavateľstvo: Peaceville Records, 2010 Web: www.cradleoffilth.com, www.myspace.com/cradleoffilth
Zostava: Dani Filth – vokály Paul Allender  -gitara James McIlroy – gitara Herr Pubis – basgitara Martin „Marthus“ Škaroupka – bicie Ashley „Ellyllon“ Jurgemeyer – klávesy, vokály	Diskografia: The Principle of Evil Made Flesh – 1994 Dusk…and Her Embrace – 1996 Cruelty and the Beast – 1998 Midian – 2000 Bitter Suites To Succubi – 2001 Damnation and A Day – 2003 Nymphetamine – 2004 Thornography – 2006 Godspeed On the Devils Thunder – 2008 Darkly, Darkly, Venus Aversa – 2010
Tracklist: The Cult of Venus Aversa (7:07) One Foul Step From the Abyss (4:53) The Nun With the Astral Habit (4:55) Retread of the Sacred Heart (3:56) The Persecution Song (5:34) Deceiving Eyes (6:32) Lillith Immaculate (6:12) The Spawn of Love and War (6:19) Harlot On A Pedestal (5:09) Forgive Me Father /I Have Sinned/ (4:33) Beyond the Eleventh Hour (7:16)	Definitíva: Myslím, že po hudobnej stránke spravila  kapela kompromis, kedy sa novinka bude páčiť aj fanúšikom ich tvorby  do roku 2000 a aj fanúšikom tvorby po albume Midian. Dobre zvolený kompromis, na ktorý prišli  Cradle of Filth prirodzenou cestou.