Novinka nazvaná „Golgotha“ je však toho priamym dôkazom, takže predlhá šesťročná pauza asi mala svoje pravé opodstatnenie.  Deviatka tu ponúkaných skladieb je totiž až na maličké výnimky veľmi vyrovnanou kolekciou najlepších ingrediencií z dielne W.A.S.P. – dravé rockové vypaľovačky, prepracované a emóciami nabité suity, srdcervúce balady a v neposlednom rade takisto opäť fantastický prejav spomínaného frontmana.

W.A.S.P. – Golgotha

Aj  v takmer dôchodkovom veku je Blackie stále vo výbornej kondícii, či už sa bavíme o speve, alebo inštrumentálnych schopnostiach. Niekto by si pomyslel, že tento zanietený katolík (pred nedávnom „oficiálne“ prijal Ježiša Krista, aj preto taký názov aktuálneho albumu) na to už dnes nemá a roky divokej rebélie a hesla „sex, drogy a rock´n´roll“ sú už dávnou minulosťou, no to sa len tak poľahky rozhodne stratiť nedá. A znovu sme pri dôkazoch. Čím je teda „Golgotha“  tak výnimočná?

Ako som už načrtol o niečo vyššie, v tomto momente máme pred sebou typických W.A.S.P. so všetkým čo k nim patrí. Náladami je však novinka asi najviac podobná dvom legendárnym drahokamom z prelomu deväťdesiatych rokov, teda plackám „The Headless Children“ a najmä „The Crimson Idol“. Z druhej menovanej tu dokonca máme naservírovanú aj jednu predtým nepoužitú ukážku, ktorá sa jednoducho nevošla na vydanie z roku 1992. Ide  o majstrovsky vygradovanú baladu „Miss You“, a tá zaručene dostane každého, komu v žilách koluje tá správna krv.

W.A.S.P.

Štartuje sa ale omnoho rezkejšie, lenže dravé rockové vypaľovačky ako „Scream“, „Last Runaway“ a „Shotgun“ mi prídu paradoxne ako tie najslabšie kusy. Síce im nechýba potrebný odpich a v neposlednom rade i množstvo skutočne chytľavých motívov, no aj napriek tomu mám silný pocit, že skutočnú kvalitu si Blackie a spol. skôr šetrili na druhú polovicu aktuálneho albumu.

Od spomínanej štvorky „Miss You“ sa totiž preraďuje na o niečo nižší rýchlostný stupeň, ale to vôbec nie je na škodu, skôr naopak. Od tejto chvíle máme čo dočinenia s obrovským množstvom prepracovaných kompozícií, kde sa to len hemží strhujúcimi nápadmi. Či už ide o pozoruhodný lyrický vklad, nádherný spev alebo fantastickú gitarovú prácu (musím ozaj pochváliť Douga Blaira, veď tak výborné sóla kapela nemala snáď už roky!), vždy je to trefa do čierneho. Skúste sa preto veľmi pozorne započúvať do hymien ako „Fallen Under“, „Hero of the World“ a napríklad titulnej „Golgotha“ a dáte mi zapravdu.

Rok 2015 je rokom heavy metalu a W.A.S.P. hrdo stoja na tých najvyšších priečkach. Klobúk dole!

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.