Do počúvania albumu som išiel s očakávaním, či kapela bude pokračovať v nastolenom štýle nahrávky „Urd“ či sa nebodaj vráti ku svojim experimentálnym, ba nebodaj „brutálnym“ nahrávkam. A musím na začiatok recenzie napísať, že som si nemohol vybrať lepší album pre recenziu (alebo mohol?). Každopádne, medzi januárovými novinkami tento album výrazne vyčnieva.

BORKNAGAR – Winter Thrice

Album mixoval Jens Bögren (spolupráca napríklad s OPETH) a ten je sprevádzaný nádherným coverom od Marcela Vasca, ktorý kreslil napríklad aj pre SOULFLY. Ambície teda neschováme. To, že sa bude hojne čerpať z odkazu BATHORY sa očakávať dalo, menej však už, že že sa náladami dostaneme až niekde ku PINK FLOYD.

Úvodná skladba „The Rhymes of the Mountain“ je typicky „vikingská“. Vôbec prvá skladba, ktorá bola zložená pre tento album disponuje silnou melodickou linkou, najlepšou z celého albumu. Čistý spev sa strieda s blackovým, no čistý prejav prevláda. Druhá „Winter Thrice“ pokračuje v nastolenom trende. Gitary sú výrazne blackové, prítomné sú doomové nálady. Pre tretiu skladbu v poradí „Cold Runs the River“ je asi najvhodnejší výraz post metal. Úvodný trojlístok skladieb má našliapnuté dobre.

V songu „Panorama“ sa najvýraznejšie prejavujú vplyvy doom metalu a post metalu, zvláštna basová linka akoby nepatrila na tento album. Celá skladba sa zaobíde bez extrémneho prejavu. Zatiaľ som naozaj nadšený. U piatej piesne v poradí „When Chaos Calls“ nastáva mierny zlom. Po prvýkrát sledujem stagnáciu, musím sa prinútiť počúvať, čo nie je dobrým znamením.

BORKNAGAR

Z letargie ma vytrháva až „Erodent“ s výrazným refrénom a naplno prejavenou temnotou. Žiadne muzikantské exhibície, party zahrané presne a efektívne, s citom pre atmosféru. Baladicky začínajúca „Noctilucent“ nás opäť vedie do celkom iných vôd. Zimná melanchólia s nádejou na horizonte. „Terminus“ je kompozične asi najlepšia pieseň a nájdeme tu všetky nálady, ktoré sa na albume doteraz objavili. Neviem posúdiť, či ide o akýsi zlepenec, alebo je to skladateľský zámer, výsledok je však nadmieru zaujímavý.

Zaškatuľkovať hudbu BORKNAGAR do viking metalu je tu trochu nepresné. Na nahrávke počuť prvky post metalu, doomu a samozrejme black metalu, kde to všetko začalo. Nejde však o doslovné kopírovanie predchádzajúceho albumu „Urd“, náznaky tam síce sú, ale okrem piesne „When Chaos Calls“ sú ostatné skladby predsa len niekde inde. V jednotlivých songoch sa strieda čistý vokál so screamingom, jednoznačne ale na albume prevláda čistý spev. V podstate sa tu striedajú až štyria speváci, ak rátam hosťujúceho Garma z formácie ULVER.

Gitary sú rozostrené, basa a bicie akosi v úzadí, i keď na technicky skvelej úrovni. Celý album prekypuje nápadmi. Sólami sa šetrí, sú až dve. Textovo je to síce trochu klišé, ale spracovávané témy mám rád a verím, že nie som sám. Ide o spolužitie človeka s prírodou a vyjadrenie úcty k jej majestátnosti.

Veľmi silnou stránkou albumu je atmosféra. Epická, hrdinská, majestátna, ale aj temná a brutálna. Album som počúval keď snežilo, svietilo slnko i keď bolo vonku všetko sivé, atmosféra vždy fungovala na sto percent. Doslova soundtrack k zime. Všetky skladby sú v strednom tempe. Piesne napriek značnej dĺžke veľmi rýchlo plynú a album poslucháča nadmieru baví.

BORKNAGAR prídu predstaviť tento album aj do našich končín. Už v apríli sa predstavia v Brne (18.4.) a Bratislave (20.4.). Nezmeškajte ich.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk