SKLAMANIA ROKA 2010

Top albumy a nahrávky, ktoré nás potešili už poznáte. Tentokrát sa dostaneme k tej nepríjemnejšie časti hodnotenia. Ku sklamaniam roka 2010. Je prirodzené, že v niektorých prípadoch sú očakávania a realita dosť odlišné. Nielen v hudobnom priemysle to tak chodí. Viacero zvučných mien sa nevyhlo rozporuplným nahrávkam. Ktoré to boli podľa nás?

Stillborn

Ja narozdiel od ostatných mojich kolegov, rozdelím kategóriu Sklamania roku 2010 do dvoch kategórií. V prvej sa budú nachádzať albumy, z ktorých som mal naozaj rozpačité dojmy. Nahrávky sa mi v podstate páčili, ale niečo im chýbalo…A v druhej vymenujem albumy, ktoré ma sklamali.

ROZPORUPLNÉ ALBUMY:
Avantasia – The Wicked Symphony kvalitný album, kvalitné muzikantské výkony, počúvateľné skladby, ale akoby Tobias Sammet už strácal tvorčí dych.
Avantasia – Angel of Babylon to isté sa dá napísať aj o dvojke Angel of Babylon, s tým, že predsa len je tu o niečo viac svetlejších momentov.
Blind Guardian – At the Edge of Time typický album od týchto Krefelďanov, avšak, je až príliš rozťahaný a pôsobí rozporuplným dojmom.
Freedom Call – Legend of the Shadowking – veselý a dobre počúvateľný power metal, trpí koncepčným príbehom a blížiacim sa odchodom zakladateľa skupiny.
Iron Maiden – The Final Frontier legenda legiend. Názory na ich novinku sa rôznia. Mne okrem kvalitných muzikantských vyhrávok a Dickinsonovho spevu príde album až príliš dlhý a zbytočne komplikovaný.
Kataklysm – Heavens Venom – klasická pocia deathu ala Kataklysm. Hmm, fajn, ale to hrajú už od roku 2002.
Melechesh – The Epigenesis kvalitné muzikantské výkony, v ktorých sa mieša black metal s progresiou. Mňa to však nudilo.
Rotting Christ – Aealo – týchto grékov mám ozaj rád, avšak ich aktuálny album Aealo obsahuje až príliš veľa greéckych ľudových prvkov a nie je taký priamočiary, na aký sme boli zvyknutí. Celý album zachraňuje posledná skladba…
Soulfly – Omen – zabehnutá kapela okolo Maxa Cavaleru akoby zabudla v čom sa líšila od Maxovej predošlej kapely. Iba agresia a priamočiarosť sa nepočpvajú zle, ale nestačí to.

SKLAMANIA ROKA:
Annihilator – Annihilator – Jeff Waters robí hudbu Annihilator poctivo a s láskou. Mne však novinka prišla neuveriteľne nudná.
Apocalyptica – 7th Symphony – album bez nápadov a o mne prevládaq pocit, že už studnoca nápadov týchlo „cellistov“ pomaly, ale isto vyschýna.
Crematory – Infinity – žiť s niekdajšej slávy sa nedá večne. To by musela byť novinka oveľa viac zajímavejšia.
Equilibrium – ReKreatur – zbytočné haló okolo tejto nemeckej folkovej formácie. Nuda, nuda a ešte raz nuda.
Finntroll – Nifelvind – podľa mňa zbytočne nadhodnotený album a aj celá kapela.
Forbidden – Omega Wave – viacerí vraveli o thrashovom comebacku roka. Pánom to spieva a hrá ako za mladi, ale pre mňa to enstačí, príliš chaotické…
Helloween – The Unarmed – Best of 25th Anniversary – naozaj nevydarený pokus spojenia vážnej hudby a klasických tekvicových songov. Zaujať mohlo len dyňových maniakov.
Immolation – Majesty and Decay – Immoaltion hrajú poctivý death metal, ale s touto nahrávkou šliapli vedľa.
Keep of Kalessin – Reptilian – zbytočne veľký boom bol aj okolo novinky Keep of Kalessin, ktorý sa viac posúvajú do prijateľnejších blackových sfér…
Masterplan – Time To Be King – Roland Grapow sa vraj snažil prispôsopiť Jornovi Landemu. Album je zdĺhavý a chýbajú mu chytľavé a rýchlejšie songy, na aké sme boli pri tejto kapele zvyknutí.
Raunchy – A Discord Electric – naozaj skoro celé zle. Až príliš nudné a nezáživné prepojenie moderného metalu, hmm…s popom?!
Six Feet Under – Graveyard Classics III. – neviem, či to bolo nesprávnym výberom coverom, alebo už len opadlo čaro coverov v podaní SFU…?

Fiju

Serj Tankian – Imperfect Harmonies – u mňa jednoznačne najväčšie sklamanie roka. Po vydarenom, rytmicky našlapanom albume Elect the Dead prišila táto depresívna nahrávka, ktorá s predchodcom a s metalom toho veľa spoločného nemá.
Masterplan – Time to be King – očakávaný návrat Jornovi do Masterplanu nevyšiel. Jeho spevácke kvality sú nesporné, ale tomuto albumu chýba metalová iskra a skladby, ktoré by sa stali dlhoročnými hitmi ako to bolo v minulosti.

Bulljoe

Iron Maiden – The Final Frontier – tento album ma absolútne neuspokojil. Intenzívne som ho počúval pred písaním recenzie, niektorým momentom som aj prišiel časom na chuť, no od vtedy som sa k nemu nevrátil a ani tam tú potrebu necítim. Pre mňa jednoznačne najslabší album v histórií železnej panny.
Nevermore – Obsidian Conspiracy – až na pár skladieb ma tento album sklamal a vyslovene nudil. U Nevermore som bol zvyknutý na silnejší materiál.
Charred Walls Of The Damned Charred Walls of the Damned – allstars band, ktorí nedokázal naplno využiť svoj potenciál.

Jabĺčko

Mellisa auf der Maur – Out of our Minds – aj napriek tomu (a možno práve preto), že je to moja obľúbenkyňa, musím povedať, že ma tento album sklamal. Očakávala som asi príliš veľa a tešila som sa naň veľmi.  Hudobne síce nie je zlý, ale jednoducho , neuspokojil ma, bohužiaľ.
As I Lay Dying- The Powerless Rise – neviem prečo, ale mňa týmto albumom veľmi neoslovili. Asi neprekonal Shadows Are Security z roku 2005, ktorý som mala dosť napočúvaný.
Godsmack – The Oracle

Agátočka

Často krát sa stáva, že po vyhlásení nahrávania albumu, už len dychtivo čakáme, kedy príde deň „D“, kedy uzrie album svetlo sveta. Hneď si ho vypočujeme a zistíme, že to nie je to, čo sme vlastne počuť chceli. Pre mňa takýmito albumami boli:

Finntroll – Nifelvind
Kataklysm – Heavens Venom

Darksinia:

Serj Tankian – Imperfect Harmonies – album síce nie je zlý, no prestane po pár počutiach baviť.

Scream

1, Rhapsody Of Fire – The Cold Embrace Of Fear /EP/
2, Masterplan – Time To Be King
3, Revolution Renaissance –Trinity
4, Gamma Ray – To The Metal!
5, Arthemis – Heroes

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk