MIKE TERRANA: PRI VARENÍ SI RÁD POSPEVUJEM SINATRU (2.ČASŤ)

Ponúkame vám druhú časť nášho zaujímavého rozhovoru s Mikeom Terranom. Uznávaný bubeník je naozaj príjemný človek, ktorý je stále dobre naladený a posadnutosť bubnovaním z neho priam vyžaruje. Ďalšie zaujímavosti vám prezradí už samotný Mike.
Máš za svoju kariéru zvlášť obľúbené obdobie?
Myslím si, že momentálne teraz mám obľúbené obdobie. Moje prvé roky boli plné sporov a nejasností a snažil som sa nájsť svoju hudobnú tvár. Teraz na prahu päťdesiatky všetko do seba zapadá a to mi umožňuje vytvárať nové veci a správne ich realizovať. Som viac sústredenejší a mám viac skúseností. Tieto dve vlastnosti mi pomáhajú plniť moje sny.
   Myslím, že je stále ťažšie pre profesionálnych muzikantov predať svoju hudbu a vyraziť na turné. Internet a ostatné technológie zmenili fungovanie vecí v hudobnom biznise. Mechanizmus, ktorý fungoval od šesťdesiatych rokov do začiatku rokov deväťdesiatych už viac nefunguje. Nahrávacie spoločnosti už nemajú peniaze alebo odhodlanie na to, aby objavili spolu s hudobníkmi niečo nové, aby podpísali nových umelcov a tak to opäť padá na plecia muzikantov. Mne sa to páči, pretože sa cítim voľný. Môžem vytvoriť čo chcem, hrať kde chcem a kedy chcem bez toho, aby som bol otrokom tejto starej mašinérie. 
Súčasnosť je náročným obdobím pre hudbu a muzikantov. Ľudia, ktorí pokračujú ako profesionálni muzikanti sú tí, ktorí to robia zo správnych dôvodov. Cítim sa šťastne a požehnane, že si hudbou môžem zarábať na živobytie a dúfam, že v tom budem môcť pokračovať ešte veľa rokov.

Podľa čoho si vyberáš osoby, s ktorými pracuješ? Alebo si muzikanti vyberajú teba?
V skoršom období som hrával s hocikým, pretože som chcel, aby moja kariéra napredovala. No teraz som oveľa viac zaneprázdnený, takže sa dá povedať, že mám ten luxus pri vyberaní kedy, kde a s kým budem pracovať. Rozhodujem sa hlavne podľa kvality muzikantov a aj podľa toho, koľko mám voľného času medzi rôznymi turné alebo mojou Drum Clinic.

Čo by si chcel vo svojej kariére dosiahnuť? Je nejaký hudobník, s ktorým by si si chcel zahrať?
Momentálne som veľmi šťastný tam, kde som teraz. Cítim voľnosť pri vytváraní nových vecí a vyjadrovaní svojich pocitov, to nebolo v minulosti vždy možné. Ľudia mi volajú, pretože nechcú nič iné, len bubenícky štýl Mikea Terranu. Je to skvelé, vždy to bol môj sen mať svoj vlastný štýl a pracovať ako profesionálny bubeník.
   V budúcnosti by som chcel hrať viac sólo koncertov s mojim „klasickým“ projektom a už teraz pracujem na Sinfonica 2. Taktiež dúfam, že by sa mi mohli podariť živé vystúpenia Sinfonicy so skutočným osemdesiat členným orchestrom.

Uprednostňuješ hranie na veľkých festivaloch (ako Masters of Rock alebo Wacken) alebo hranie na koncertoch ako s Tarjou alebo vystúpenia v menších kluboch?
Mám rád veľké festivaly, človeka ženie dopredu, keď hrá pred množstvom ľudí, zvlášť keď sa im páči, čo robíte. Avšak aj malé kluby sú skvelé, pretože, ste bližšie k ľuďom. V podstate si užívam hranie kdekoľvek. Ak mám k dispozícii pódium a divákov, som pripravený hrať.

V podstate si neustále na cestách a hrávaš po celom svete. Kde si sa cítil najlepšie? Je nejaký rozdiel medzi fanúšikmi v Južnej Amerike a tými v Európe?
Milujem keď som na turné, tam sa cítim najlepšie. Rád hrám vo východnej Európe, južnej Európe a južnej Amerike. Ľudia v týchto častiach sveta nie sú až takí unavení a znudení. Vedia veľmi účinným spôsobom prejaviť radosť a uznanie z hudby a aj to, že si to vážia. Nie je totiž nič horšie mŕtve publikum. My muzikanti potrebujeme od ľudí odozvu – keď šlape publikum, šlape aj kapela – to je jednoduché.

Dopočuli sme sa, že si hral v kostole, na pohrebe fanúšika skupiny Death. Máš viac takýchto nezvyčajných skúseností? Ktorý je tvoj najlepší, resp. najsilnejší moment, na ktorý nikdy nezabudneš? Alebo to bol tento?
Áno, bol fanúšik thrashu. Volal sa Henry a miloval skupinu Death. Henry zomrel na infarkt počas „mosh pitu“ na koncerte Deathu a jeho priatelia ma požiadali, aby som zahral na jeho pohrebe. Bola to jedna z najdôležitejších vecí aké som kedy pre niekoho urobil. Nebolo to jednoduché. Ľudia si o tom môžu prečítať v članku na tomto linku, pretože je to veľmi zdĺhavé a náročné hovoriť o tom znova.

http://www.lordsofmetal.nl/showinterview.php?id=1933&lang=en


Avšak musím povedať, že aj keď to bolo náročné, spravil by som to znovu. Bola to pre mňa česť, že tí ľudia oslovili práve mňa.  Myslím si, že je dobré pomáhať ľuďom a dostávať ju späť. Ak robíte dobré veci, tak sa vám dobré veci aj vracajú. Verím na zákony vesmíru a karmy.


Klasická otázka: Koho považuješ za najlepšieho bubeníka (okrem seba samozrejme) a prečo?
Po prvé, nepovažujem sa za jedného z najlepších. Stále sa učím hrať na bicích. Je veľmi veľa skvelých ľudí, ktorí ma ovplyvnili a pomohli mi pri učení. Som šťastný, že môžem hrať na bicích a v niektorých prípadoch byť spätý s ostatnými skvelými hráčmi minulosti aj prítomnosti.
   Existuje toľko skvelých bubeníkov na svete. Avšak myslím si, že každý bubeník by súhlasil ak poviem, že Buddy Rich bol jeden z najlepších bubeníkov akých tento svet videl a počul. Bol to génius a zanechal po sebe dedičstvo pre všetkých, z ktoré si máme vážiť a učiť sa z neho. Je veľa ľudí, ktorí sa snažia hrať ako on, ale nikdy sa k nemu ani len nepriblížia. On bol jedinečný. Niečo ako Elvis, Frank Sinatra, James Dean… Zoznam by mohol pokračovať ešte ďalej a ďalej. Bol výnimočný človek s veľmi silnou osobnosťou. A on teda patrí do skupiny jedinečných ľudí.

Vytvoril si si vlastný imidž, bez ktorého si ťa už nevieme ani predstaviť. Myslíš si, že je imidž v hudbe dôležitý?
Áno, mám vlastný imidž… a je skvelý, nemyslíte? (smiech). V podstate nemám žiadne zásady a môj imidž vyjadruje to, ako sa cítim. Niektorí ľudia tomu nerozumejú, ale to je ich problém, nie môj. Myslím si, že dnes je dôležité vyzerať svojsky. V rock and rolle je príliš veľa ľudí, ktorí vyzerajú rovnako a ničím sa neodlišujú. Je tu veľa kapiel, ktoré vychádzajú z tej istej šablony, znejú a vyzerajú rovnako. Je to nudné, stagnujúce ale oni to stále robia, pretože sa podľa mňa proste nevedia pohnúť ďalej. Muzikant sa musí stále vyvíjať, takpovediac zmeniť viackrát svoju kožu a musí sa posúvať ďalej počas celej kariéry. Myslím, že to je dôvodom prečo muzikanti ako Madonna, David Bowie, Michael Jackson a mnoho ďalších mali, alebo majú takú dlhú kariéru. Menia sa spolu s časom a ich publikom, ktoré to dokáže osviežiť. Je dobré byť rozpoznateľný, ale imidž musí byť vašou skutočnou súčasťou. Niektorí ľudia idú na pódium ako na zlú kostýmovú party. To naozaj nemám rád, podľa mňa ľudia radšej vidia skutočnú osobnosť a potom nezáleží na tom, aký štýl a imidž si zvolia.
   Jedného dňa ma proste prestalo baviť pozerať sa na seba v zrkadle. V sedemdesiatych rokoch som bol veľkým fanúšikom Mr. T, takže prišiel čas na zmenu a začal som premýšľať nad zostrihom zvaným „Mohawk“. Nakoniec som našiel odvahu ostrihať svoje vlasy (smiech) a odvtedy mám takéto „číro“. Ale pamätajte decká, je zábavné mať „číro“, keď vybehnete na pódium, ale niekedy musíme žiť aj v reálnom svete a v ňom sa tohto štýlu nezbavím. Niektorým ľuďom sa to nepáči, alebo dokonca majú predsudky. Takže s týmto imidžom sa niekedy nežije ľahko, ale vôbec ma netrápi, čo si ostatní myslia. V prvom rade musím byť úprimný sám voči sebe!

Akú hudbu rád počúvaš?
Dávnejšie som dosť počúval Rolling Stones, je to úplne skvelá kapela. Je to jedna z najstarších rock and rollových kapiel na svete a robia naozaj dobrú hudbu. Myslím si, že Mick Jagger je skvelý spevák a vynikajúci líder, ktorého je zábavné sledovať. Tiež mám rád ich bubeníka. Charlie Watts ma dobrý „drive“ a bez neho by Rolling Stones neboli tým, čím sú.
  Taktiež počúvam veľa vecí od Sinatru, zvlášť keď varím. Rád si pospevujem spolu s Frankom, poznám slová väčšiny jeho pesničiek. On bol rozprávač. Mám ho veľmi rád, je to jeden z mojich najobľúbenejších spevákov. Taktiež dosť počúvam Luciana Pavarottiho. Minulý rok som si kúpil CD jeho najväčších hitov a je skvelé! Taktiež je to jeden z najlepších spevákov na svete.
   Počúvam veľa klasického rocku, rock z päťdesiatych rokov, swing, jazz a klasickú hudbu. Je strašne veľa dobrej hudby z obdobia predtým, ako som sa narodil. Myslím si, že pre mňa je veľmi dôležité, aby som o tejto hudbe vedel. Je dobré mať vedomosti z histórie v obore, ktorému sa venujete, pretože dokážete lepšie pochopiť tvorbu súčasnosti. Musíte vedieť, odkiaľ pochádzate a prečo robíte to, čo robíte. Ako muzikanti všetci stojíme na pleciach velikánov, ktorí tu boli pred nami a potrebujeme sa od nich učiť.

Koľko tvojho času ti zaberie hudba? Máš nejaké iné aktivity?
Vždy som na cestách, približne 7 – 8 mesiacov do roka, takže na ostatné aktivity mi veľa času nezostáva, hudba a bubnovanie sú môj život. Vždy som to takto chcel. Milujem byť na cestách, milujem hrať pre ľudí a milujem byť neustále v pohybe. Lepšie sa vyspím v tourbuse, než doma v mojej vlastnej posteli. Ak som doma, rád varím, čítam, pozerám filmy, cvičím, behám a chodím von so svojimi priateľmi. Vediem veľmi jednoduchý a pokojný život, keď nie som na turné. Povedzme, že si užívam tiché a kľudné chvíle, keď som doma.

Existuje otázka, na ktorú by si chcel odpovedať a nikto sa ťa ju ešte neopýtal?
Myslím, že nie. Som celkom otvorený a nemám problém odpovedať na otázky. Taktiež nie som ten typ, ktorý potrebuje všetkým vyrozprávať detaily zo svojho súkromného života alebo o čom premýšľam. Moje myšlienky a názory sú môj osobný majetok. Ak sa ma niekto opýta na môj úprimný názor, odpoviem, ale v podstate sa neponúkam. Chcem tým povedať, že ak by sme všetci mysleli a konali rovnako, potom by bol svet veľmi nudné miesto, nemyslíte?

Súvisiace linky s Mikeom Terranom:
www.terrana.com
www.myspace.com/miketerrana
www.youtube.com/MikeTerranaOfficial
www.twitter.com/terranadrummer

Autor: Shelvis



Preklad: Fiju