Hneď v úvode napíšem, že najradšej od tejto kapely mám ich rovnomenný debut z roku 1990 a album z roku 1997 Serpents of the Light. V roku 2004, po vydaní albumu Scars of the Crucifix, nastalo v kapele menšie zemetrasenie, kedy sa nepohodli spevák Glen Benton a bubeník Steve Asheim s bratmi Hoffmanovcami. Glen Benton zohnal do zostavy za bratov Hoffmanovcov zvučné mená. Najprv dotiahol Jacka Owensa z Cannibal Corpse a druhým gitaristom sa stal Ralph Santolla z Obituary. V tejto zostave nahrali Deicide albumy The Stench of Redemption, predošlý Till Death Do Us Part a aj novinku To Hell With God.

Aj keď do Deicide prišli ozaj zvučné mená death metalu, odchod bratov Hoffmanovcov bolo cítiť. Prvým albumom s novými gitaristami bol The Stench of Redemption a Benton s Asheimom chceli na ňom ukázať celému svetu a odídeným členom, že sú stále v dobrej forme a ešte silnejší. No na predošlom počine Till Death Do Us Part bolo azda najviac cítiť absenciu bratov Hoffmanovcov. Práve album z roku 2008 považujem za najslabší v ich bohatej diskografii a preto som bol na novinku veľmi zvedavý.

Hneď v úvode rozbehnú To Hell With God sekavé riffy poriadnu death metalovú smršť, na akú sme v podaní Deicide zvyknutí. Žiadne kompromisy alebo ústupky. Deicide do vás natlačia porciu agresívneho a rýchleho death metalu bez okolkov. V hudbe Deicide sme vždy boli zvyknutí na krkolomné gitarové sóla, ktoré robili albumy Deicide výnimočnými. Tie nájdeme aj na novinke, avšak dovolím si tvrdiť, že z krkolomných sa stali o dosť melodickejšie a brutálna rýchlu jazdu zjemňujú a posúvajú hudbu Deicide niekam ďalej. Melodické gitarové vyhrávky v kombinácii s Bentonovým vokálom sú ozaj smrtiace a dodávajú novinke výnimočnosť a väčšiu kvalitu, ako tomu bolo napríklad na predošlom albume. Bentonovy to ručí ako za starých čias a dokonca v niektorých častiach dokáže jeho hrdlo vydať ozajstný diabolský pazvuk, ktorý sme počuli na debute z roku 1990. Naozaj vynikajúce! Ťažko je vôbec zvoliť skladby, ktoré vynikajú, pretože To Hell With God treba jednoznačne brať ako celok, ktorý vás doslova prevalcuje. Námatkovo však spomeniem pár skladieb. Vo Witness of Death vás ohromí hutné a rýchle tempo s pekelným vokálom Glena Bentona a ešte lepším refrénom. V Angels In Hell prekvapí hneď v úvode gitarové sólo, v skladbe vynikne chorobný, priam až blasfemický vokál ako na debute a to, čo predvádza za svojou súpravou Steve Asheim, je naozaj hodné obdivu. V takej Servant of the Enemy je vhodne skĺbená agresívna rýchla jazda s úderným refrénom a melodickým gitarovým sólom. Na týchto príkladoch som sa vám pokúsil iba trošku priblížiť o čom novinka je. Jednoducho blasfemická jazda plná agresie, prechodov a v prípade Deicide aj nezvyčajných, ale krásnych gitarových sól. Taká je novinka od úvodu až do konca.

Deicide si akoby vzali tie najlepšie agresívne prvky z minulosti a snažili sa na novinke ukázať, že čas ich nezmenil. Zároveň do toho vložili viac melodických častí. Jedným slovo americké kvarteto skvele skĺbilo agresiu s melodickejšími prvkami. Je síce iba začiatok roka, no rozhodne si myslím, že novinka od Deicide je už teraz ašpirantom na death metalový album tohto roka!

Žáner: death metal Krajina pôvodu: USA Vydavateľstvo: Century Media Records Dátum vydania: 15.2.2011 Web: http://www.myspace.com/theofficialdeicidemyspacepage
Zostava: Glen Benton – vokály, basgitara Jack Owen – gitara Ralph Santolla – gitara Steve Asheim – bicie	Diskografia: Deicide – 1990 Legion – 1992 Once Upon the Cross – 1995 Serpents of the Light – 1997 Insineratehymn – 2000 In Torment In Hell – 2001 Scars of the Crucifix – 2004 The Stench of Redemption – 2006 Till Death Do Us Part – 2008 To Hell With God – 2011
Tracklist: To Hell With God (4:20) Save Your (3:32) Witness of Death (3:05) Conviction (3:15) Empowered By Blasphemy (3:16) Angels In Hell (3:12) Hang In Agony Until Youre Dead (3:59) Servant of the Enemy (3:17) Into the Darkness You Go (3:32) How Can You Call Yourself A God (4:15)	Definitíva: Jednoznačne najlepší album Deicide  po odchode bratov Hoffmanovcov. Na To Hell With God vhodne spojili odkaz minulosti s novými, melodickejšími prvkami. Ako celok má však album neskutočnú silu. Strhujúce dielo!

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla