„Keď sme robili Victim In Pain prežívali sme šialené obdobie. Nebolo ľahké to nahrať. Nebolo ľahké vôbec hrať. Všetko sme platili z vlastného vrecka, zmluvu sme získali až potom. Nikto od nahrávky nič nečakal. Kto by tiež niečo čakal od skupiny, ktorá na začiatku osemdesiatych rokov koncertovala pre desať ľudí.“  vyjadril sa svojho času Roger Mirret (Agnostic Front). Nachádzame sa v New Yorku v polovici 80. rokov minulého storočia a našou mekkou je klub CBGB v newyorskej štvrti Queens. Koncertový ošiaľ tunajších Ramones a ich rebélia proti jednoráznemu obrazu rockovej hudby ani spôsoby neustáleho šokovania zo strany londýnskych Sex Pistols už nie sú mainstreamovou líniou undergroundu. Scéna sa musí pohnúť. Rodí sa myšlienka Unity – spojenia. Punkáči, skinheadi a „ostatní“ vytvárajú nový muzikantský obzor. Rýchla rytmická hudba, spev skôr nazývaný krikom či revom striedaný s hovoreným slovom so štipkou metalovej tvrdosti. Vzniká hardcore. Hardcore ako reakcia ľudí, ktorí hľadajú alternatívu voči každodennému newyorskému životu. Nespravodlivosť, skazená spoločnosť, skorumpovaná politika, faloš, pretvárka,...hlavné príčiny ich protestu. Kapely ako Cro-Mags, Warzone, Judge, Agnostic Front, Sick of It All, Minor Threat, Madball plné hnevu a rebélie zanechali hodnotný odkaz nasledovným generáciám. Chalani z Minor Threat vydaním songu „Straight Edge“ dokonca spopularizovali medzi mladými ľuďmi istý nový druh životného štýlu striktne odmietajúci alkohol, fajčenie a drogy, neskôr sa už pridávali javy ako anti-promiskuita či vegánstvo.