Redakcia Valhalla.sk rozdelí reportáž z festivalu More Than Fest, ktorý sa uskutočnil pod usporiadateľskou taktovkou agentúry EPG, na dve časti. Festival začal písať svoju históriu ešte v roku 2003 a fungoval až do roku 2006. Vlani sa ho organizátorom podarilo obnoviť na banskobystrickom amfiteátri. Aktuálny ročník 2016 bol teda už šiestym pokračovaním.

MTF 2016 sa uskutočnil prvýkrát v dedine Zvolenská Slatina pri futbalových ihriskách. Dôvodom bolo najmä poskytnutie veľkého priestranstva pre festivalový areál a taktiež dostatok miesta pre stanujúcich. A to všetko splnilo svoj účel do bodky. Vďaka rozľahlému priestoru sa veľmi dobre dokázal priestor rozdeliť. Fanúšikovia mali všetko ako na dlani a backstage bol zariadený tiež ideálne.

Ľudia sa po festivale však rozdelili na dve časti. Tí, ktorí držia organizátorom palce, aj keď sú si vedomí viacero nedostatkov a na tých, ktorí kritizujú absolútne všetko. Takže, poďme si posvietiť detailnejšie na problémy aj my. Vlna kritiky sa zniesla smerom k organizátorom najmä na udalosti podujatia. A či chceme alebo nie, treba napísať, že vo väčšine prípadov bola aj oprávnená.

Cieľom tejto reportáže však nie je opakovať, čo už bolo stokrát napísané. Takže, nedostatky iba v skratke. Za najväčší problém jednoznačne považujem nedostatok mobilných záchodov v stanovom mestečku a absenciu sľubovaných spŕch. Avšak, každá minca má dve strany a veľmi ľahko je kritizovať niečo, do čoho fanúšikovia nevidia. Dohoda znela jasne. Sprchy aj Toi-Toi záchody mali byť v areáli už vo štvrtok večer…, no v  tomto prípade zlyhal subdodávateľ, voči ktorému by mala agentúra vyvodiť potrebné kroky, pretože to poškodilo jej meno, no čo je najsmutnejšie, utrpeli tým najviac fanúšikovia, pre ktorých sa festival konal.

Tých nedostatkov bolo však žiaľ viac. Zo sľúbených eko pohárov nebolo nič. Keď sa už rozhodli usporiadatelia pre žetónový systém, tak malo byť v areáli viacero výmenných miest, nielen jedno. Navyše v tom bol poriadny chaos, pretože samotní predávajúci nevedeli, za čo brať peniaze a za čo žetóny (tvrdý alkohol bol za peniaze, jedlo tiež, za žetóny sa predávalo pivo a minerálky). Buď za žetóny všetko alebo nič a hlavne mať ich dostatok! Do budúcnosti istotne treba popracovať na viacerých nedostatkoch, za všetky ešte spomeniem osvetlenie v areáli, nalepenie programu festivalu na viacero miest, nezaškodilo by oveľa viac smetných košov a jeden pivný stan je pri takom množstve ľudí naozaj veľmi málo.

Nie sú to však záležitosti, ktoré sa do budúcnosti zlepšiť nedajú. Netreba však organizátorov len haniť. EPG funguje primárne ako malý tím ľudí, ktorým jednoznačne patrí veľký obdiv, že aj napriek viacerým problémom a nedostatkom zvládli túto akciu. A milí priatelia verte, že to nerobili s vidinou zisku a ani na festivale nezarobili.

Toľko k organizačným záležitostiam, no v kritike musím pokračovať aj naďalej. Seriózne treba porozmýšľať nad inou firmou zabezpečujúcou sbs. Mnohokrát v pite som sa stretol s tým, že tam prekĺzol aj človek, ktorý tam absolútne nemal čo robiť. Tam, kde mali byť prísnejší nekontrolovali pásky takmer vôbec a napríklad v takom bacskatge, kde zas až toľko ľudí nebolo, si ten istý človek pozeral pásku stále a myslím, že pár tvárí sa zapamätať rozhodne dá. Fanúšikovia sa však sťažovali aj na ich nie príliš profesionálny prístup pri prehľadávaní, veď uznajte sami. Mladí „nabúchaní“ chlapci si nonstop prezerali pozadia metalových dám. Nie je na tom nič neobvyklé, ale šlo by to aj decentnejšie. Chytiť dievča za vlasy, len preto, že im neukázala tašku? Jeden z fanúšikov sa počas koncertu nechal vyniesť rukami až k sbskárom, tí povedali, že to sa stalo poslednýkrát …

A dostávame sa konečne k hlavnému problému, ktorý ale nejde na vrub usporiadateľov. Zvuk a osvetlenie! Celkovo bolo hlavné pódium až prehlučnené a béčkové zas o dosť potichšie. A pri niektorých vystúpeniach hlavných kapiel, zvuk, ktorý šiel vonku k ľuďom bola jedna veľká katastrofa. Takisto „pán“ zvukár na vedľajšom pódiu si dosť často vybral slabšiu chvíľku a doslova odpálil niekoľko kapiel.

Ľutujem aj fotografov. Páni osvetľovači boli zrejme slepí a tu ale v každom jednom prípade! Počas koncertov za vidna nebolo svetlo na pódiu pre istotu vôbec…, a za tmy? Neviem, či sa šetrilo alebo osvetľovač mal šedý zákal, ale väčšinou bola tma ako v najhlbšej dierke. Všetko to zrejme kompenzoval svetelnými efektmi, ktoré šli smerom k fanúšikom, no tie boli tak nepríjemné, že vás na chvíľu úplne oslepili a cítili ste sa ako na diskotéke. Vrcholom všetkého bolo vystúpenie ANDRE MATOS BAND, keď počas úvodnej skladby vypadli svetlá úplne. Na vedľajšom pódiu to bol ešte väčší des! Základné svetlá, aj to veľmi tlmené …, tu si to žiaľ najviac odniesla skupina SYMFOBIA. A nech sa na mňa osvetľovači nehnevajú, alebo kľudne aj hej, absolútne nezvládli svoju prácu.

Prejdem už konečne k programu samotnému. Celý ročník 2016 otvorila v piatok na hlavnom pódiu brnenská legenda TITANIC. Žiaľ, do areálu festivalu sme prišli práve v závere ich vystúpenia. Myslím, že dosť nešťastný dramaturgický ťah, dať takúto kapelu na úplný začiatok festivalu. Treba upozorniť, že s TITANIC hrá za bicími aj Martin „Marthus“ Škaroupka, ktorého čakalo v tento deň ešte druhé vystúpenie s CRADLE OF FILTH. Chalanom z tejto legendy vynahradíme reportáž v októbri, kedy sa predstavia v Banskej Bystrici.

Po českej legende sa predstavilo na hlavnom pódiu inštrumentálne trio z Chile nazvané CLAUDIO CORDERO, ktorým sa počas prídavku stala naozaj nemilá vec, keď na druhom pódiu už boli pripravení Slováci EUFORY a zvukár ich zrušil počas prídavku úplne. To sa nerobí, zvlášť nie, keď kapela príde až z Chile.

Prvé zoskupenie, ktoré sme pozorne sledovali boli práve Martinčania EUFORY. Tým sa v poslednej dobe darí, hrajú dosť koncertov, je o nich záujem. Polhodinový set pozostával z debutového albumu „Flying Island Eufory“.

Koncertná prax bola na kapele vidieť, pódiový prejav je na slovenské pomery veľmi dobrý, vokalista Ľuboš si bol spevom istý a všetko zo zadu poháňala sympatická bubeníčka Miriama Hodoňová. Takisto sa chytali na ich piesne aj ľudia. EUFORY neznejú zle, len by to chcelo ešte viac originality, taká klipovka „Hearts on Fire“, jáj, prepáčte „Book of Life“, je spleťou riffov a melódií HAMMERFALL.

V našom reporte pokračujeme opäť na „béčkovom“ pódiu, kde sa predstavili symfonici ANTHOLOGY z Oravy. Popoludní roztočili celkom slušnú šou, ktorej dominovali dobré gitary a sympatický výkon celej kapely na čele so speváčkou Raylyn.

Skupina vydáva aj nový album „Angel’s Revenge“ a rozhodne stojí za vašu pozornosť. Za zmienku istotne stojí aj to, že ich vystúpenie si z pitu vychutnal aj zlatý český hlas Láďa Křížek.

Čas v spoločnosti ANTHOLOGY ubehol rýchlo a všetko už na hlavnom pódiu bolo pripravené na ďalšiu českú legendu CITRON, teda skôr na Radima Pařízeka, Láďu Křížka a ich nových spoluhráčov. Od úvodu bola ich šou nabitá pozitívnou energiou, bavili sa hudobníci i fanúšikovia. V repertoári nechýbal hit „Radegast“, ale aj nové kúsky, ktoré sa už dostali pod kožu fanúšikom, ako krásna balada „Píseň ztracených“ alebo „Na křídlech andělů“.

Samozrejme s celým ansáblom došla aj rocková dračica Tanja, ktorá to poriadne roztočila pri dávnom hite „Nad hlavou létá rock n’roll“. Záver koncertov CITRON už tradične patrí pecke „Ocelové město“. O Láďovi Křížkovi je známe, že sa vyžíva vo vysokých polohách, ktoré na More Than Feste ťahal do neskutočných výšin, no miestami to už bolo až nepríjemné upišťané, ale aj napriek tomu CITRON opäť poriadne zabavili fanúšikov a predpokladám, že aj samých seba.

Nastal opäť čas na presun k vedľajšiemu pódiu, kde sa už pripravovala košická partia RAVENCLAW spolu so špeciálnym hosťom, nikym iným, ako Kaiom Hansenom z GAMMA RAY a UNISONIC. Už pred festivalom ohlásili spoločnú pieseň a na tú bolo zvedavých solídne množstvo divákov.

Košičania patria medzi popredné slovenské melodické kapely a úplne zaslúžene. Po pár skladbách prišiel na pódium Kai Hansen, ktorý skôr ako zaspieval spolu so Slovákmi pieseň „Their Feelings“ pokrstil ich nové EP nazvané „Presage“ tatranským čajom. Aj napriek tomu, že na zladenie zrejme nemali veľa času, bolo veľkým zážitkom nielen pre RAVENCLAW, ale aj pre fanúšikov vidieť Kaiovu spoluprácu s celou bandou.

Fungovalo to od začiatku do konca. Kaiov zamatový hlas sa v „Their Feelings“ vynímal a spoločne s Matteym odspievali naozaj kvalitný duet. Zaujímavé bolo sledovať, ako aj fanúšikovia reagovali na Kaiove výzvy. Jedna vec je, že je svetovou metalovou ikonou, no mnoho slovenských lídrov kapiel by si malo z neho vziať príklad, ukázal ako sa to robí s ľahkosťou a prirodzenosťou. Veľmi sympatické bolo, keď Kai označil Matteyho za slovenského Tobiasa Sammeta a Michaela Kiskeho, veruže nie je ďaleko od pravdy. Taktiež bolo cítiť úprimnosť z toho, keď povedal, že je mu cťou vystúpiť s jeho kamarátmi. Klobúk dole, pán Hansen.

Okrem spomínaného duetu odzneli aj piesne „Power Slaves“ alebo „Today“. Posledná menovaná dostala možno aj trochu nechtiac naživo iný rozmer. Bola pomalšia, hutnejšia, priestor dostala atmosféra a táto mierna zmena bola veľmi príjemná. Záver celého vydareného setu RAVENCLAW zaobstarala „Eyes of the Damned“.

Pod hlavným pódiom sa to naplnilo veľkým množstvom fanúšikov a to bolo neklamným znakom, že svoju šou idú odpáliť Fíni ENSIFERUM. Od úvodu malo ich vystúpenie poriadne grády, ľudia sa bavili a spievali si s týmito epic folk metalistami. Celé to odpálili titulnou skladbou z aktuálneho albumu „March of War“ a pokračovali, ako by sme počúvali celý album. Na rad prišli potom piesne „Axe of Judgement“ a „Heathen Horde“.

Koncertu ENSIFERUM nechýbalo snáď nič, možno by mu svedčala viac tma, ale line-up bol jasne stanovený. Mňa najviac potešila skladba „Into Battle“, ale práve po nej sa musím priznať, že ma celé tieto epic folk popevky v polovici koncertu začali už viac-menej nudiť. Ale bol som asi jedným z mála, pretože Zvolenská Slatina sa bavila náramne, dokonca nechýbal ani wall of death. Neviem, čo sa udialo, ale ENSIFERUM mali ako jediní dobré svetlo, mám taký pocit, že osvetľovača mali svojho…

Béčkové pódium potom patrilo japonským „malým“ mužíkom so skupiny GYZE, ktorá bola pre mňa veľkou neznámou a myslím, že aj takmer pre celé osadenstvo festivalu.

Obdivuhodné bolo s akou razanciou odohrala kapela koncert. Ich hudba sa nesie v duchu gothenburského melodic death metalu. Koncert bol oživením festivalu, no hudbe samotnej chýbala väčšia originalita.

Areál festivalu sa zahalil do tmy, ale keď píšem do tmy, tak myslím úplnú tmu, pretože Andre Matos s kapelou už začali hrať prvú pesničku a svetlá jednoducho vypovedali svoju službu. Alebo skôr osvetľovači? Samotní hudobníci nevedeli, čo sa vlastne deje, ale hrali ďalej a za tmy prišiel so spevom aj Andre. Teda, so spevom. Technika odišla úplne, pretože spev nebolo v úvodných minútach počuť žiadny. Matos to vzal s humorom a malou baterkou svietil sebe, aj hudobníkom na nástroje. Svetlá začali ako tak fungovať v závere prvej pesničky, ale musím podotknúť, že počas celého koncertu boli vskutku tragické. Takto zle nasvietený koncert som ešte nevidel, takže aj z tohto dôvodu ponúkame len pár fotiek z tohto exkluzívneho a jediného európskeho koncertu týchto Brazílčanov v rámci „Holy Tour 2016“.

Andre opäť ťahal svoj krásny hlas do výšok a mierne „uplakaných“ polôh, ale tie mu svedčia. Okrem svetiel, žiaľ nebol najideálnejší ani zvuk smerujúci k fanúšikom. Mňa osobne najviac potešili skladby z éry jeho pôsobenia v skupine SHAMAN, nedám dopustiť na pieseň „Here I Am“, ktorá bola perfektná aj tentokrát, potešila aj „Time Will Come“. Z éry skupiny ANGRA odznela napríklad „Carolina IV.“ a keďže turné bolo zamerané najmä na album „Holy Land“, tak gro celého playlistu tvorili práve piesne z neho. Zaujímavým bol aj duet Andreho so slovenským spevákom Petrom Pačutom, ktorý si zaspievali legendárnu skladbu „Who Wants To Live Forever“ od QUEEN. A záver, žiaľ trocha rozpačitého (svetlá, zvuk) koncertu? Rýchla vypaľovačka „Carry On“, ktorá vždy poteší , aj keď miestami som mal pocit, že sa Andre už v tejto skladbe miestami vo výškach trápi.

Vedľajšie pódium patrilo inštrumentálne ladením Slovákom CALIBER X a bolo jasné, že piatkový večer sa pomaly chýli ku koncu. Ostával ešte jeden z headlinerov festivalu, Upíri CRADLE OF FILTH. Podľa časového rozpisu mali hrať 10 minút po 22. hodine, ale všetko sa to nesmierne naťahovalo. Už, keď sa zdalo, že koncert začne, opäť sa nič nekonalo a svoj set začali okolo 23. hodiny. Mierne haló narobil aj tour manažér kapely, ktorý chcel mať všetko pod kontrolou a začínal som mať obavy, aký bude koncert a v akej nálade je kapela samotná.

Našťastie od príchodu kapely na pódium sa moje obavy nepotvrdili. Po intre „Humana Inspired To Nightmared“ to na divákov vybalil Dani a spol. peckou „Heaven Thor Asunder“, pokračovalo sa „Cruelty Brought Thee Orchids“ a keď zaznela „Beneath the Howling Star“, „zježené“ chlpy na mojom tele sa dostavili hneď. Vrátil som sa do tínedžerských čias a bol to veruže príjemný návrat. Celkovo zostavili CRADLE OF FILTH skvelý playlist, kde prestriedali jednak nové a novšie piesne so starými, a samozrejme neodmysliteľnými hitmi. Takisto veľkú radosť spravili aj skladby „Lord Abortion“, novšia „Right Wing of the Garden Triptych“, „Born in a Burial Gown“, alebo „Cthulhu Dawn“.

Často diskutovaný výkon Daniho Filtha bol ozdobou tohto koncertu. Pobehoval, poskakoval, bolo ho celé pódium. Žiaľ, neodpustil si jedno fópa, keď prvýkrát spomenul Českú republiku, aj keď možno som ho prepočul a povedal, aby sme boli hlasnejší ako v Česku, no ruku do ohňa by som za to nedal. V závere ale už bolo všetko v poriadku, keď odznelo klasické „Make some noise, Slovakia“.

Avšak nielen Dani Filth, ale aj celá kapela pôsobili výborne. Ashokove sóla oživili celú kapelu, druhý gitarista Rick Shaw spolu s kvalitnou hrou nezabudol ani na teatrálne vystúpenie. Martin „Marthus“ Škaroupka je vskutku geniálny bubeník, celý koncert odohral bezchybne vo výbornom nasadení. Veľmi dobre zapadla do CRADLE OF FILTH aj kanadská klávesáčka Lindsay Schoolcraft, ktorej doprovodné vokály boli narozdiel od jej predchodkýň čisto zaspievané. Najviac to dokázala v hitoch „Nymphetamine“ (všetka česť Sarah jezebel Deva, ale tá časti Liv Kristine naživo jednoducho zaspievať nevedela a teraz to bola veruže iná káva) a „Her Ghost in the Fog“. Tieto skladby šli pekne za sebou a celé to vyšperkovala záverečná „From the Cradle To Enslaved“.

Bolo až prekvapením, že po viacerých zvukových prešľapoch mali CRADLE OF FILTH naozaj výborný zvuk. Atmosféra bola počas celého koncertu naozaj famózna a môžeme byť radi, že agentúra EPG dotiahla túto kapelu na Slovensko po dlhšom čase a najmä, keď koncert na More Than Feste bol iba jedným z dvoch festivalových vystúpení kapely počas tohto leta.

Hlavné pódium sa zahalilo do tmy a úplný záver piatkovej noci obstarala na „malej scéne“ španielska skupina KILMARA. Počas jej vystúpenia sme sedeli v jedinom pivnom stánku (naozaj to nie je postačujúce pri takej účasti fanúšikov) a zarazilo ma, že kapela ani nedohrala a už chodil sbskár, aby ľudia dopíjali a opustili stan, lebo sa ide zatvárať. Sorry, ale toto som fakt ešte nezažil a považujem to za dosť veľký prešľap. Keďže noc bola pomerne chladná, pomaly sme aj my nabrali smer Zvolen, kam sme šli načerpať sily na druhý festivalový deň, z ktorého reportáž nájdete TU.