O pomerne mladých metalových štýloch som sa tu rozpisoval minule. To, že väčšine pravoverných metalistov sa nepáči metalcore je tak trochu aj pochopiteľné, rovnaká situácia panovala aj pri nástupe nu-metalu v 90. rokoch (a podobných príkladov by sme našli určite viacero). Deathcore je ale ako samostatný štýl trochu výnimkou. Proti nemu nemôžete mať vážne výhrady.

CARNIFEX – Slow Death

Dobrým príkladom pre toto tvrdenie je aj novinka kalifornských CARNIFEX s názvom „Slow Death“. V poradí už šiesty štúdiový album nakopáva zadky. A minimálne nám tak kapela aj vychováva ďalšiu generáciu poslucháčov s dobrým hudobným vkusom.

Album nie je žiadna „pomalá smrť“. Jeho počúvanie vám ubehne veľmi svižným tempom a na konci púšťate „play“ ešte raz. To aby ste náhodou nezmeškali niečo podstatné. Vcelku minimalistický a trochu retro obal novinky skrýva pod povrchom naozaj veľké množstvo hudobných nápadov od týchto talentovaných hudobníkov.

Úvodná „Dark Heart Ceremony“ začína vskutku temným introm, aby sa následne rozhojdala do brutálnej metalovej smršti, definujúcej zvuk celého albumu. Atmosféru albumu vystihuje dokonale jedno slovo – temnota. Z textov na vás číha jedna smrť za druhou. Brutálny vokál Scotta Lewisa vás oboznámi so surovou realitou jeho života, ako skúsený rozprávač pri vyhasnutom krbe.

Hráčskou úrovňou na to chlapci jednoducho majú. Spev je krásne živelný, žiadne melodické vsuvky ani refrény sa nekonajú. Prosto zakrvavený, špinavý mäsiar (latinsky „carnifex“), ktorý má toho so svojim nožom ešte veľa na práci. Gitary – to je na tomto albume jedna báseň. Spolu s vokálnym prejavom predstavujú death metalový odkaz, avšak stále je tam niekoľko breakdownov, ktoré sú jednoducho v súčasnosti tak moderné.

CARNIFEX

V druhej skladbe, „Slow Death“ v sóle počuť vzdialené ozveny zla Chucka Schuldinera, na inom mieste na albume zase „starú“ SEPULTURU niekde okolo albumu „Arise“. Minulosti sa nevyhneme, ovplyvňuje nás neustále. Dokonca vo viacerých riffoch spozorujete výrazný vplyv black metalu!

Bicie šlapú ako stroj. Blastbeatov je tu požehnane. Ak potrebujete pretrepať palicu, nech sa páči. Basa dostáva minimálny priestor. Holt, nepočúvame teraz CARCASS. Veľmi vhodným prvkom na albume sú rôzne elektronické efekty, podmazy a klavírne party. Skvelo dopĺňajú a hlavne vytvárajú neútešnú atmosféru, pritom ale nevystupujú do popredia a nemajú dominantnú úlohu.

Neskúsenému poslucháčovi možno môže album pripadať monotónny, najmä v druhej polovici albumu. Vedzte ale, že tento album vám na prvé počutie neodhalí všetko, čo v sebe skrýva (veď vlastne tak robí máločo, hádam okrem zmaľovaných popstars). Minimálne inštrumentálna „Life Fades To A Funeral“ svojou jednoduchosťou priam nabáda trochu zauvažovať nad všetkým možným.

Život je síce len jeden a je krásne ho žiť, avšak aj nad temnotou sa dá pookriať, najmä ak si uvedomujeme, že je všadeprítomná a pre niekoho možno aj každodenná. Vypustite ventil po ťažkom dni nad temnou krásou CARNIFEX a ich „Slow Death“, lebo hudba je to čím sa dajú nádherne vyjadriť emócie všetkého druhu.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Lukáš „Majo“ Majerčák

Redaktor Valhalla.sk