Poďme sa, ale novinke pozrieť pod pokrievku. Ešte v úvode musím napísať, že s predošlým albumom Resurrection Macabre som bol veľmi spokojný a novinku som očakával s veľkým napätím. A v konečnom dôsledku neviem, či moje rozpačité dojmy z novinky nesúvisia aj s prehnanými očakávaniami, ale poďme pekne poporiadku.

Novinku otvára veľmi zaujímavé intro The Predication, ktoré vás prenesie do kostola a vy sa stanete súčasťou bohoslužby. Avšak farársky spev prejde do chorého satanistického odriekania. Vskutku impozantný úvod. Koniec koncov, v takomto duchu je poňatý aj artwork Doctrine. Hneď v nasledujúcej skladbe sa na vás vyvalí klasický death metal v podaní Pestilence, avšak rýchla deathová jazda sa pomaly začne zasekávať a na povrch sa dostávajú rôzne technické prvky a zákutia. Patrick spieva až od podlahy. Avšak disharmonické prvky v strede songu, dobre rozbehnutú skladbu zastavia a späť do tempa sa dostanete až vďaka jednoduchšiemu tempu a Patrickovmu vokálu. Pozorného poslucháča však hneď pri tejto skladbe zarazí pár skutočností. Je pravdou, že už na Resurrection Macabre sa snažili byť Pestilence o čosi technickejší, avšak na Doctrine sa stali doslova až progresívni. Deathové tempo je vo všetkých skladbách popretkávané rôznymi gitarovými sólami, progresívnymi prvkami, ktoré vytvárajú až disharmónie. Vo viacerých prípadoch sa kapela pohybuje v death metalových vodách len vďaka gitarovým riffom a Patrickovmu vokálu. Apropó, už keď som pri jeho vokále. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa Patrick Mameli snaží farbou hlasu prispôsobiť ich prvému vokalistovi, nesmrteľnému Martinovi van Drunenovi. Schválne, pustite si hneď po sebe predošlý album a novinku a zistíte ako Mameli zmenil štýl spievania. Nechcem mu krivdiť, ale osobne si myslím, že to bol zámer. Je pravda, že takto Mameli svoj vokál oživil a v niektorých častiach znie naozaj smrteľne, ale je až príliš okaté ako sa chce podobať na prvého vokalistu Pestilence. Mameli má všaj aj na Doctrine kričané pasáže a taktiež mu nechýba ani klasický deathový rev, avšak o všetky tieto prvky sa snaží v duchu van Drunena.

Doctrine mi miestami príde ako veľmi chaotický album. Je jasné, že sa kapela snažila niekam posunúť a nechcela prísť s tým istým. Nielen na Spheres, ale už aj na Ressurection Macabre naznačila kapela svoje progresívne chúťky, no myslím si, že na novinke ich rozvinula až príliš. Všetkého veľa škodí a tento odklon nebude povôli každému. Je pravdou, že po viacerých počutiach si na rôzne progresívne vsuvky a hračky začnete zvykať a objavovať ich krásu, no zároveň Pestilence strácajú čaro jednoduchosti. Áno, ono Pestilence nikdy nehrali úplne priamočiary a jednoduchý death metal, no to, čo predviedli na Doctrine nebude jednoduché vstrebať. Nieže by bola novinka zlá, to nie. Len sa musíte pripraviť nato, že je ťažšie stráviteľná a jej krásy vyplávajú na povrch až oveľa neskoršie. A k tomu sa dopátrajú iba tí trpezlivejší.

Pestilence nahrali naozaj náročný album na počúvanie a bude zaujímavé sledovať ako sa novinke bude dariť. V niektorých prípadoch icg progresívne pojatie death metalu je vskutku vynikajúce, v niektorých častiach mi však liezlo krkom. Pomerne časté disharmónie sa im nie vždy vydarili podľa predstáv. Medzi azda najlepšie songy na albume patrí skladba Divinity a v podstate od nej aj celý záver novinky Doctrine. Pozornému poslucháčovi neujde jasný posun vpred týchto Holanďanov, no je otázne ako ho fanúšikovia staršej tvorby prijmu. Aj ja sám mám z novinky naozaj rozpačité dojmy.

Foto: Stefan Schipper

Žáner: progressive death metal Krajina pôvodu: Holandsko Vydavateľstvo: Mascot Dátum vydania: 24.4.2011 Web: http://pestilence.nl/
Zostava: Patrick Mameli – vokály, gitara Patrick Uterwijk – gitara Jeroen Paul Thesseling – basgitara Yuma Van Eekelen – bicie	Diskografia: Malleus Maleficarum – 1988 Consuming Impulse – 1989 Testimony of the Ancients – 1991 Spheres – 1993 Resurrection Macabre – 2009 Doctrine – 2011
Tracklist: The Predication /Intro/ (2:00) Amgod (3:33) Doctrine (3:07) Salvation (3:40) Dissolve (3:39) Absolution (3:38) Sinister (3:58) Divinity (4:06) Deception (3:57) Malignant (3:49) Confusion (3:55)	Definitíva: Po návrate v roku 2009 sa z tria stala  opäť štvorica a kapela sa posunula opäť niekde ďalej. Patrick Mameli sa vo vokálnych častiach  až príliš snaží podobať Martinovi van Drunenovi  a zvyšok kapely to miestami až príliš prekombinoval  a pretechnizoval. Pestilence znejú až príliš progresívne. Netvrdím, že je to úplne zle, avšak bude záležať na fanúšikoch ako tento posun prijmú.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla