In Paradisum je kvalitný melodický power metalový album, ktorý určite poteší každého priaznivca tohto štýlu. Ja by som to celé nazvala návrat starého Stratovarius s Matosom za mikrofónom. Na albume je 10 vydarených skladieb, z toho dve krásne emotívne balady. Album začína typickým „Stratosongom“ Fields of Avalon, kde vás hneď strhnú skvelé klávesy Mikka Härkina, Uliho rýchle bicie a samozrejme klasické power metalové vokály. Veľmi príjemný tzv. gitarovo/klávesový duet s viac ako zvyčajne „ukričaným“ Andrém. Song Come By The Hills, ktorý štartuje klávesovým introm a pokračuje veľmi chytľavou melódiou, pojednáva o poznávaní samého seba, čo je typické pre hĺbavé Tolkkiho texty. Medzi moju top 3 patrí Santiago, skvelý, rýchly, veľmi vydarený song s ohromujúcim Andreho výkonom, ktorý má však aj pomalú epickú časť. V nej svoje gitarové umenie úžasne predvádza samotný Timo. Ku koncu skladba opäť naberá na rýchlosti a ukončujú ju klávesy. Znova vás ukľudní prvá z dvoch emotívnych balád Alayna. Neviem presne o čom sa v nej spieva, ale v Andrého podaní pôsobí na mňa neuveriteľne smutne. Začiatok Forevermore pripomína B.Y.O.B od System of A Down, našťastie sa po chvíľke všetko vráti do klasických koľají power metalu. Nasleduje Pilgrim Road s pekným introm, ktorý nesie v sebe keltské prvky. Typická pohodová power metalová skladba. Samozrejme na albume nesmie chýbať aj výrazne dlhý (v tomto prípade 9-minútový) impozantný epický song, ktorý zahŕňa všetky spektrá žánru – od gitarového sóla, klávesových častí, cez melodické a pomalé prestávky až po veľkolepý zborový spev. Toto všetko spĺňa rovnomenná skladba In Paradisum. Takéto „výtvory“ sú charakteristické práve pre Tolkkiho a dokonale zapadajú do jeho poňatia melodického metalu. Ďalším mojim veľmi oblúbeným kúskom je Rhapsody in Black – pripomínajúca old school metal s pozitívnym textom. Niet viac čo dodať, treba len vypočuť. Možno najmenej ma oslovila I Walk In Neon, ale vôbec to nie je zlá skladba, len mi pripadá úplne bežná, nič originálne. Album pôsobivo ukončuje druhá nádherná balada Dont Let Me Go. Tu ma opäť dostal zvláštne smutný Andrého hlas, ktorý vo mne už pri prvom počutí a v kombinácii s čelom vyvolal zimomriavky. Skutočne sa mi páči táto vec, niekedy ju počúvam stále dookola.

Myslím, že Timovi Tolkkimu sa tento album vydaril a či bude Symfonia pokračovať v budúcnosti a hlavne dokedy sa uvidí. Timo sľubuje, že áno, ale v jeho prípade, nie je nikdy nič isté. Na jeseň už ohlásil pripravované turné po Európe a v pláne majú aj pár letných festivalov. Ja dúfam, že sa mu podarí zakotviť v Symfonii už na dlhšie a v budúcnosti nám prinesie ešte zopár skvelých albumov. Trošku nových nápadov a vytvorenie svojho vlastného štýlu typického len pre Symfoniu by nezaškodilo. Mne ako veľkému fanúšikovi Stratovarius, mi to až tak veľmi nevadí. Nechajme sa prekvapiť, čo prinesie budúcnosť a čo nám prinesú najmä myšlienkové pochody v hlave samotného Tolkkiho.

Autor: Shelvis

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

 

Názor redakcie:
Timo Tolkki sa opäť postaral o menší rozruch na metalovej scéne, keď oznámil vznik kapely Symfonia. Nielen rôzne sebavedomé vyhlásenia počas nahrávania albumu, ale najmä mená samotných členov kapely, sľubovali momentálne najočakávanejší album na power metalovej scéne. Sám som bol na album veľmi zvedavý. Timo Tolkki je záruka kvalitného power metalu, to áno. Taktiež by bolo asi hriechom očakávať od Tolkkiho nejaký prevratný posun, no myslím si, že tentokrát po hudobnej stránke nevymyslel nič prevratné. In Paradisum je akoby spomienkou na najlepšie časy Stratovariusu, len s rozdielnou zostavou a navyše za mikrofón sa postavil môj obľúbenec André Matos. Matos opäť využil obrovské emócie, ktoré ponúka poslucháčom jeho nezameniteľný hlas. Súhlasím s kolegyňou, že album prináša svieže a chytľavé power metalové skladby okorenené skvelým Matosovým vokálom, no na druhej strane som čakal od Symfonie zrejme trošku viac. Pri takej zostave muzikantov, to mohol byť nadpriemerný album, no nestalo sa tak. Aj keď moje slová vyznievajú kriticky, myslím si, že fanúšikov power metalu tento album poteší, lebo neviem ako sa to Symfonii podarilo, ale funguje to. O Matosovi je známe, že sa vyžíva vo výškach, no som strašne zvedavý, ako sa popasuje naživo s týmito na In Paradisum, pretože niektoré sú naozaj veľmi, veľmi vysoko. Taktiež prínos Uliho Kuscha je neoddiskutovateľný a som rád, že tento album nabubnoval práve tento bubeník. Za najvydarenejšie považujem rýchlejšie skladby Santiago, Fields of Avalon, In Paradisum a Rhapsody in Black. Ako zhrnúť tento album? Spomienka na Stratovarius s lepším spevákom? Zrejme áno. Nič prevratné sa neudialo, ale In Paradisum v konečnom dôsledku určite poteší. Za seba poviem, že sa mi stokrát počuté Stratovarius (najmä vďaka klávesovým a gitarovým postupom) skladby páčia, aj keď priznám, že veľkú zásluhu na tom u mňa má vokál Andrého Matosa…

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 7 / 10

Žáner: melodic power metal Krajina pôvodu: Fínsko/Brazília/Nemecko Vydavateľstvo: Edel Music Dátum vydania: 23.3.2011 Web: www.symfonia.fi, www.myspace.com/symfoniamusic
Zostava: André Matos – vokály Timo Tolkki – gitara Jari Kainulainen – basgitara Miko Härkin – klávesy Uli Kusch – bicie	Diskografia: In Paradisum – 2011
Tracklist: Fields Of Avalon (5:09) Come By The Hills (5:01) Santiago (5:54) Alayna (6:17) Forevermore (5:31) Pilgrim Road (3:37) In Paradisum (9:36) Rhapsody In Black (4:37) I Walk In Neon (5:45) Dont Let Me Go (3:57)	Definitíva: Timo Tolkki je vždy zárukou výborného power metalu,  či po textovej alebo hudobnej stránke. In Paradisum je toho dôkazom a nadšenci tohto štýlu  si prídu na svoje. Celé by sa to dalo definovať ako starý Stratovarius s Andrém Matosom za mikrofónom, čo je určite skvelá kombinácia.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla