Mick Kenney a Dave Hunt vás na novinke najprv opäť ohúria vkusným artworkom a keď vložíte CD do prehrávača, nebudete sa stačiť čudovať, čo to táto dvojica opäť predvádza. Od úvodnej Volenti Non Fit Iniuria vám bude jasné, že počúvate Anaal Nathrakh. Ich stvárnenie chorobnosti black metalu spojené s razanciou grindu ostalo zachované. Tým však nemožno kapelu osočiť, že by hrala stále to isté. Na Passion mám pocit, akoby oproti predchodcovi In the Constellation of the Black Widow dokázali melodické pasáže spraviť ešte melodickejšími a tie úderné a tvrdé, ešte tvrdšími a ešte chorobnejšími. Anaal Nathrakh by sa dali nazvať ako priekopníkmi spojenia dvoch zdanlivo nespojiteľných štýlov, nikto iný ich nedokáže napodobiť. Anaal Nathrakh sú proste originálnou kapelou.

Novinka sa hemží novými a stále neokukanými hudobnými nápadmi Micka Kenneya a aj vďaka tomu sa dá Passion nazvať ako úplne prepracované dielo. Chorobný až psychotický rev Davea Hunta je doslova až neľudský. Extrémne pasáže sú robené s obrovskou vášňou, ktorá sprevádza Anaal Nathrakh celou kariérou. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že novinka má ešte o niečo viac razancie ako predošlé albumy. Dve najkratšie skladby Post Traumatic Stress Euphoria a Locus of Damnation patria medzi najagresívnejšie a najzvrátenejšie na tomto albume. Ja som si ich musel púšťať dookola. Skladby ma doslova rozkúskovali a aj keď píšem tieto riadky, opäť mám veľkú chuť si pustiť nielen tieto dve skladby, ale celý album. Medzi skvosty určite chcem zaradiť aj Paragon Pariah. Táto skladba spoločne s už spomínanými Traumatic Stress Euphoria a Locus of Damnation na mňa najviac zapôsobili. Určite si však treba pustiť celý album, pretože toto svojské spojenie blacku a grindu si vychutnáte najlepšie iba pri počúvaní celého albumu. Nový album uzatvára inštrumentálna a „kľudná“ skladba Portrait of the Artist, pri ktorej si vydýchnete, ale zároveň pôsobí ako taká pauza, pred opakovaným pustením celého albumu.

Zvláštne chorobné čaro Anaal Nathrakh si vás podmaní. Nielen pri albume Passion, ale aj pri predošlých, máte pocit totálnej deštrukcie. Neviem, však ako to Anaal Nathrakh robia, no tú deštrukciu chcete prežívať znova a znova.

Žáner: black metal/grindcore Krajina pôvodu: Veľká Británia Vydavateľstvo: Candlelight Records Dátum vydania: 17.5.2011 Web: www.myspace.com/anaalnathrakh
Zostava: Mick Kenney (Irrumator) – basgitara, gitara, bicie, programovanie Dave Hunt (V.I.T.R.I.O.L.) – vokály	Diskografia: The Codex Necro – 2001 Domine Non Es Dignus – 2004 Eschaton – 2006 Hell Is Empty, and All the Devils Are Here – 2007 In the Constellation of the Black Widow – 2009 Passion – 2011
Tracklist: Volenti Non Fit Iniuria (4:58) Drug-Fucking Abomination (7:27) Post Traumatic Stress Euphoria (1:41) Le Diabolique Est L ami Du Simplement Mal (3:42) Locus of Damnation (1:01) Tod Huetet Uebel (4:14) Paragon Pariah (3:46) Who Thinks of the Executioner? (3:58) Ashes Screaming Silence (3:58) Portrait of the Artist (1:20)	Definitíva: Passion je v agresívnych polohách  ešte agresívnejší a chorobnejší a v melodických refrénoch je ešte melodickejší ako  kedykoľvek predtým. Passion je robený  s obrovskou vášňou a tak treba k nemu aj pristupovať. Ich umenie mám ozaj veľmi rád.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla