Hudobne sa kapela pohybuje na pomedzí metalovej tvrdosti a údernosti, ktorú kombinuje so vzdušnejšími rockovým náladami podporenými živelne skvelým, podľa potreby výrazu, meniacim sa vokálom Ronnieho Atkinsa (hosťovanie v AVANTASIA). Ten spolu s Kenom Hammerom (gitary), ako jediní v súčasnej zostave pamätajú nekompromisný, doteraz v diskografii neprekonaný zásek „Red, Hot and Heavy“ (1984). Heavy metalový ksicht, gitarová dravosť, ktorá je príťažlivá aj v súčasnosti, dali vyniknúť legendárnym kúskom ako „Back to Back“ (áno, táto skladba vskutku nie je dielom HAMMERFALL) a dramatickej „Cold Killer“.

PRETTY MAIDS – Kingmaker

Pamätnú trojicu albumov, s ktorými je porovnávaný každý ďalší ich album dopĺňa opäť metalová doska „Future World“ (1987), tentokrát však so zreteľným podielom kláves a „americký“  „Jump the Gun“ (1990) s výraznejším príklonom k obrúseným rockovým gitarovým hranám a príťažlivejším štadiónovým refrénom. Takto by sa dalo opisne pokračovať pri každej nahrávke vzhľadom na celkovú súdržnosť diskografie týchto Dánov, snáď okrem zlievajúceho sa obdobia rokov 1999-2002 („Anything Worth Doing, Is Worth Overdoing“, „Carpe Diem“ a „Planet Panic“). Z bohatej hudobnej histórie však ešte vypichnem mnou obľúbený, gitarovo drzejší kúsok „Scream“ (1994) a nedávny, taktiež parádny „Pandemonium“ (2010), pretože práve tieto diela majú s novinkou toho najviac spoločného.

Už od spomenutého albumu „Pandemonium“ si kapela prostredníctvom spolupráce s uznávaným Jacobom Hansenom (produkcia, mix a mastering) vytvorila vlastný a vcelku rozpoznateľný moderne znejúci hudobný výraz, ktorému kraľuje energický Atkinsov vokál. V týchto intenciách pokračuje aj aktuálny „Kingmaker“. Na predchádzajúcom albume „Motherland“ (2013) sa kapela držala pri zemi, skladbám chýbal odpich. Doska sa rozbiehala pomaly a pri každom krôčiku vpred sa nesúrodou a mdlou kompozíciou piesní zaraz vrátila späť. Album nedržal pokope a cez tento nevýrazný zvukový kabátec pokrytý klávesovým oparom sa nedokázali pretlačiť typické prvky PRETTY MAIDS.

PRETTY MAIDS

Novinka nemá tieto neduhy a predstavuje Dánov v skvelej forme. Tak ako už býva zvykom, kapela nám ukazuje svoje dve tváre. Tá metalová, textovo poznačená kritikou a problémami sveta, vnútornej rozorvanosti dominuje nahrávke a postarala sa o to, že „Kingmaker“ patrí snáď k najtemnejším nahrávkam v diskografii PRETTY MAIDS. Skladbám akou je samotná titulná vec, „Humanize Me“, „Civilized Monster“ či „Sickening“ dominuje tažký gitarový riff, zrnitý a nástojčivý vokál a vo všeobecnosti hutný a šlapavý zvuk. Piesňam aj napriek tomu nechýba dostatok melodiky, ktorej zárukou je bohatosť hudobných motívov a trefné gitarové sóla. Takýmto príkladom je „King of the Right Here and Now“.

Naopak, „Face the Word“, čo by položka s najväčšími hitovými ambíciami odľahčí a prevzdušní celkovú náladu dosky. Je sprevádzaná melodickými gitarovými vyhrávkami, samplami obohacujúcimi skladbu a hlavne drhnutím akustickej gitary v refréne navádza k zaradeniu do koncertného setlistu. Podobne rockovo ladená „Bull’s Eye“, povinná balada „Last Beauty on Earth“ alebo do nálady rastúca „Heavens Little Devil“, ktorá evokuje minulý album, dotvárajú pestrosť dosky, na ktorej nechýba nič z typických PRETTY MAIDS. Aj vzhľadom na dominantnú atmosféru a nálady sršiace za albumu, pôsobí „Kingmaker“ jednoliato a súdržne a radí sa tak k výrazne silným kúskom doterajšej hudobnej púte týchto Dánov.

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk