Reinxeed – 1912

Workoholizmus vraj viac škodí ako prospieva. Pozorovať však prácu Tommyho Johanssona, vyzerá to na pravý opak. Že kto je Tommy Johansson a z čoho vychádza moje tvrdenie? Nuž, mohol by som použiť viac príkladov, ale dnes si pomôžem jedným. A síce tým najpodstatnejším, z ktorého vychádza všetko ostatné. Bude to o pätici, ktorá si hovorí REINXEED. Tá prichádza v priebehu štyroch rokov so svojou štvrtou (!) radovkou nazvanou  1912.

REINXEED by určite v rebríčku žánrovo nenápadných a nedocenených kapiel obsadzoval prvé priečky. Skomponovať štyri albumy v priebehu troch rokov je vskutku úctyhodný výkon. O to viac, keď už debut svojou kvalitou poškuľoval po kvalitatívne vysokých métach a ďalšia tvorba túto métu vždy dvihla podstatnou mierou vyššie. O novinke 1912 to platí dvojnásobne. Zaujímavý historický koncept opisujúci udalosti na lodi Titanic, kráča ruka v ruke s technicky precízne zvládnutými nástrojmi. Achylovou pätou minulých albumov bola produkcia, ktorá mala svoje rezervy. V tomto prípade sa však pokročilo o veľký kus dopredu a aj zvukový kabát znie viac ako obstojne a adekvátne. Po stránke kompozičnej album stavia na veľkej dávke melodicky ladených skladieb, ktoré sa nesú v znamení silných refrénov. Dominuje množstvo gitarových vyhrávok, navrstvené spevy, jemný symfonický a klávesový podklad a množstvo energie, ktorá pramení predovšetkým z celkovej dynamiky. Tá sa síce celý hrací čas nesie v pomerne rýchlom tempe a ani jedna skladba nedá vydýchnuť, na albume však ťažko nájsť hluché miesto, ktoré by ho mohlo smerovať do nezáživného stereotypu. A keď už som spomenul Tommyho Johanssona, bolo by dobre povedať, že práve on ako spevák, gitarista a predovšetkým skladateľ sa najväčšou mierou podpisuje pod toto zoskupenie ako jeho ústredná postava. Mimo jeho schopnosť písať stále nové a chytľavé záležitosti zaujme aj jeho rozsah, čo sa spevu týka. A že sa na albumoch dostáva k slovu hlavne jeho horná oktáva a falzety, ktoré spieva s prehľadom, ako sme boli zvyknutí možno za čias Michaela Kiskeho a ranného HELLOWEENU.

Ničím neriadená strela menom REINXEED píše svoje štvrté pokračovanie a nenápadne kráča po chodníku, na ktorom nostalgicky možno spomínať na rannú tvorbu SONATA ARCTICA a kde sa stretávajú tie najväčšie žánrové mená. Ostáva už len pokorne vychutnávať radosť z hudby a nepoľaviť v úsilí. Verím, že potom padnú sánky aj tým, ktorí doteraz toto zoskupenie z nejakého dôvodu ignorovali alebo si ho nedajbože ešte nevšimli.

Žáner: power metal
Krajina pôvodu: Švédsko
Vydavateľstvo: Rivel Records
Dátum vydania: 25.5.2011
Web: http://www.myspace.com/reinxeednorth
Zostava:
Tommy Johansson – vokály, gitara, klávesy
Mattias Johansson – gitara
Calle Sundberg – gitara
Nic Svensson – basgitara
Viktor Olofsson – bicie
Diskografia:
The Light – 2008
Higher – 2009
Majestic – 2010
1912 – 2011
Tracklist:
1912 (6:12)
The Final Hour (4:20)
Terror Has Begun (4:45)
Spirit Lives On (7:05)
Through the Fire (3:58)
The Fall of Man (5:56)
The Voyage (4:59)
We Must Go Faster (3:19)
Challenge the Storm (6:21)
Reach For the Sky (3:48)
Farewell (5:13)
Lost At Sea (1:28)
Definitíva:
Symfonicky ladený power metal na vlne konceptu,
ktorý rozpráva príbeh o udalostiach na lodi
 Titanic – to možno neznie na prvé počutie nijak vábne.
Obsah však presviedča o tom, že nám tu za krátky
 čas vyrástol potenciál, ktorý týmto albumom definitívne
 môže siahať po cene za album roka v príslušnom
 hudobnom teritóriu. A keďže REINXEED sledujem od ich nedávnych počiatkov, nijako sa tomu nečudujem.

Autor: Dodo

Hodnotenie autora: 9,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla