Brutal Truth – End Time

Kým OPETH, hlavní aktéri mojej nedávnej recenzie na ich retro placku Heritage sú zjavne nevypočítateľným zoskupením, od ktorého možno očakávať priam čokoľvek, tak naopak grinderi  BRUTAL TRUTH na to idú z úplne opačnej strany a držia sa svojho štýlu ako poriadne vyhladovaný kliešť svojej bezmocnej koristi. Kapela brázdi smradľavé cesty podzemia už sakramentsky dlho a ak nerátame dlhú osemročnú pauzu (1998 – 2006), tak je to už neuveriteľných dvadsaťjeden rokov, čo založil basgitarista Dan Lilker túto nekompromisnú beštiu.
Za tých päť rokov, čo je „brutálna pravda“ opäť medzi nami živými, sa už kapela stihla prebrať k životu natoľko, že po live albume, dvd či nejakom tom split-ku, vydáva konečne nový album s názvom End Time. Ten zakotvil na pultoch predajní koncom septembra vďaka Relapse Records a obsahuje dvadsaťtri grindcoreových výplachov. Poďme si teda túto stále aktuálnu novinku trochu podrobnejšie rozobrať.

V prvom rade musím ihneď vybaliť všetky karty na stôl a poslušne priznať, že BRUTAL TRUTH sledujem len veľmi okrajovo, teda ich podrobne zmapovaných nemám ani náhodou. Z toho mála však určite odporúčam nahrávku Sounds Of The Animal Kingdom, kde to chalanom reže veru veľmi dobre. Novinku som teda dával do prehrávača s istým rešpektom, ale i s menšími obavami. Po približne siedmych sústredených a hlavne veľmi náročných posedeniach s týmto kýblikom plným hnojiva, však ostáva dodať, že obavy boli citeľne na mieste, keďže album je problémom vôbec dopočúvať do úplného konca.

End Time je presne tým albumom, pri ktorom si odskočíte na WC, prejde takmer polovica hracieho času, vrátite sa a absolútne neviete kde ste. Kompaktný disk v sebe ukrýva priam koncentrovaný bordel, ktorému na sláve nepridáva ani produkcia, ba skôr naopak! Zvuk je totiž tak obrovský chliev, že z neho po necelej polhodinke bolí hlava! Gitary sú niekde tam úplne vzadu, takže nájsť ich v tomto všetkom je niekedy smrteľne vážnym problémom. Aj keď sa vám to občas podarí, nemáte totiž ešte zďaleka vyhrané! Nečakajte totiž žiadne zapamätateľné riffy, o nejakých vyhrávkach či sólach sa radšej ani nezmieňujem. Umenie gitaristu Erika Burkeho totiž hlavne spočíva v istých piskľavých pazvukoch, a to je asi tak na dnes všetko. O iných nástrojoch sa ani nemá cenu zmieňovať , keďže i zábavová kapela z Novej Sedlice znie isto hutnejšie a do istej miery kvalitnejšie. Zapamätať si tak jednu jedinú skladbu sa tak stáva priam nemožné.

K skladbám samotným je ťažko niečo dodať. Ako som už spomenul, jedná sa o riadený chaos o minimálnych hracích časoch. Medzi ako tak podarené skladby možno zaradiť asi len úvodný kus Malice, pomalú Drink Up či Simple Math. K čomu slúži ale posledný, bezmála šestnásťminútový „epický“ kus Control Room, to sa asi nikdy nedozvieme. Koniec „dobrý“, všetko „dobré“. No iste…

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 3 / 10

Názor redakcie:
Ja narozdiel od kolegu, nevnímam nový album End Time až tak tragicky, aj keď je pravdou, že majú aj lepšie albumy, ale o tom až neskôr. Po oznámení, že praotcovia grindcoreu BRUTAL TRUTH vydajú nový album som sa na ich nový album aj vcelku tešil, no neočakával som od neho nič výnimočné. Americké kvarteto nám na novinke ponúkne necelých 55 minút výplachu mozgu. Opäť mi na novinke najviac sedia krátke a úderné skladby, ktoré vo svojej podstate nemajú ani hlavu, ani pätu, ale ako voľné odreagovanie od všedných starostí tejto uponáhľanej doby slúžia dobre.  Vyzdvihnúť by som určite chcel skladby ako Fuck Cancer, Swift and Violent (Swift Version), Crawling Man Blues,Twenty Bag alebo azda najlepšiu Addicted. Tieto spomínané sú naozaj vydarené grindové a nekompromisné záseky.

Osobne som nemal problém ani s neucelenosťou albumu, ale skôr s dlhšími skladbami ako Malice, War Embrace of Poverty a záverečnou vyše 15-minútovou Control Room. Vo všetkých troch prípadoch mi doslova vadili rôzne pazvuky, nečakané a nie veľmi príjemné piskľavé zvuky. Tieto skladby sú naozaj neuveriteľne nudné a vo svojej podstate ani nie veľmi počúvateľné. Mohlo však ísť aj o zámer kapely, to však skutočne neviem.

End Time tak hodnotím ako dosť nevyvážený album s pár svetlými momentami, pár priemernými a niekoľkými nepodarenými. Pravdou však je, že od kapely ako BRUTAL TRUTH sa zrejme čakal ucelenejší album. Ja osobne si od nich pustím radšej, dnes už kultovú nahrávku Sounds of the Animal Kingdom alebo moju obľúbenú výberovku Goodbye Cruel World!, ktorá slúži ako vhodná a zrejme aj najlepšia prezentácia tvorby BRUTAL TRUTH. Novinkou End Time si kapela podľa mňa splnila zmluvné povinnosti a bude iba priemerným dielom v ich diskografii.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

Žáner: grindcore/death metal
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: Relapse Records
Dátum vydania: 27.9.2011
Web: www.myspace.com/brutalfuckingtruth
Zostava:
Kevin Sharp – vokály
Erik Burke – gitara
Dan Lilker – basgitara
Richard Hoak – bicie
Diskografia:
Extreme Conditions Demand Extreme Responses – 1992
Need to Control – 1994
Kill Trend Suicide – 1996
Sounds of the Animal Kingdom – 1997
Evolution Through Revolution – 2009
End Time – 2011
Tracklist:
Malice (3:27)  
Simple Math (1:26)  
End Time (1:58)  
Fuck Cancer (0:59)  
Celebratory Gunfire (1:28)   
Small Talk (1:41)
.58 Caliber (0:54)  
Swift And Violent (Swift Version) (0:47)   
Crawling Man Blues (1:41) 
Lottery (1:11)
Warm Embrace Of Poverty (3:47)  
Old World Order (1:25)
Butcher (2:55)
Killing Planet Earth (1:28)  
Gut-Check (2:36)
All Work And No Play (1:35)   
Addicted (2:04)   
Sweet Dreams (1:31)   
Echo Friendly Discharge (1:49)   
Twenty Bag (00:45)   
Trash (0:05)   
Drink Up (3:43)   
Control Room (15:21)
Definitíva:
BRUTAL TRUTH vydali po comebacku v roku 2006
 už druhý album. End Time však doslova
 trpí priam záchodovou produkciou
 a mizernými skladbami. Po necelej hodinke
 však máte úplne prečistenú makovicu,
a to predsa vôbec nie je na zahodenie.
Ja však radšej uprednostním
poslednú lahôdku od LOCK UP.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla