Osobne som sa so staršími nahrávkami X-Core nestretol, avšak ak ma moje informácie neklamú, kapela pôvodne hrala hardcore, no na novinke majú už od toho naozaj ďaleko. Life and Stuff je typický moderný metalcorový album s prvkami popu a o tom svedčí aj fakt, že skladba Shes Magnetic sa hrávala v českých rádiách. Po jej vypočutí sa tomu ani nečudujem, nehnevajte sa, ale jej hitovosť so sladkým spevom je doslova nechutná. Chalani sa evidentne posúvajú stále vpred a s kapelou to myslia viac ako vážne, otázne však ostáva, čo nato fanúšikovia. Odhliadnuc od toho, že metalcore naozaj vôbec nemusím, snažil som sa byť pri tomto albume, čo naviac objektívny. Štvorica hudobníkov je po muzikantskej stránke naozaj na výbornej úrovni, avšak po niekoľkonásobnom vypočutí Life and Stuff zisťujem, že sa vôbec nelíšia od ostatných metacorových kapiel, avšak to nie je ani tak problémom X -CORE ako skôr celého žánru.

Ťažko je opisvoať každú skladbu, pretože sa mi zlievajú do jednej. Prím na albume hrá klasické striedanie agresívnejšieho vokálu s melodickými refrénmi, ktoré sú doslova až nechutne popové. Práve popovú zložku ešte viac znásobuje použitie zvuku klavíra a kapela neváhala použiť ani orchestrálne prvky. Na druhej strane však dokážem uznať, že melódie a refrény sú natoľko chytľavé a zapamätateľné, že na poslucháčov môžu zabrať. Nech mi členovia kapely odpustia, ale pri každom jednom počúvaní som mal problém album dopočúvať dokonca a niekedy sa mi ozaj zdalo, že som mal zapnuté rádio a nie album od metalovej kapely. Najlepšou skladbou sa tak na albume stáva I Love My Schizophrenia, ktorá je azda najtvrdšou na nahrávke, ale čo je najpodtatnejšie hosťuje v nej Derrick Green zo SEPULTURY. Dobrou skladbou, ktorá znesie moje prísnejšie kritériá je ešte Wingless, ktorá má najmä nadupaný úvod na bicích a so správne rezavými gitarami a klasickými metalcorovými postupmi. Avšak s refrénom už mám trošku problém, pretože je až priveľmi melodický a predvídateľný, ale je pravdou, že spoločne s I Love My Schizophrenia sú toto dve skladby, pri ktorých som nečakal kedy sa skončia.

Na záver musím ešte jednoznačne chalanov pochváliť za nádherný artwork a balenie albumu. Podstata je však vo vnútri. Sám sa priznám, že na metalcore som doslova alergický a osobne si myslím, že tento štýl nemá veľmi čo ponúknuť fanúšikom a potvrdzuje sa mi to aj pri kapele X-CORE. Fanúšikovia tohto žánru určite skúste nahrávku tejto štvorice zo Znojma. Kapela odviedla na Life and Stuff profesionálnu prácu, ale mňa ich skladby absolútne neoslovili, skôr naopak. Potenciál v hudobníkoch je, ale držia sa až príliš metalcoreových mantinelov. Hold, trend je trend…, ja len dúfam, že sa pomaly, ale isto nebude uberať celá scéna práve týmto smerom…

Hodnotenie autora: 3,5 / 10