Žiaľ, opak je tak trochu pravdou, hoci len tak trochu. Tommy, gitarista, spevák a frontman v jednej osobe, je totiž známy sťa neúnavný workoholik, a keďže predošlú jubilejnú nálož „X – No Absolutes“ (stala sa na Valhalla.sk albumom roka 2016, recenzia TU) delí od tej aktuálnej iba približne sedemnásť mesiacov, i to sa mohlo podpísať nad miernym zapotácaním či stratou rovnováhy dnešných PRONG. Prirátajme k tomu možno aj jeho nedávnu spoluprácu s Glennom Danzigom na prepadáku „Black Laden Crown“ a hľa, „kde jenom udělali soudruzi z NDR chybu“?

PRONG – Zero Days

Dielensky je výsledný produkt „Zero Days“ opracovaný na výbornú – opäť nechýba hutný sound, presvedčivý vokál, ale aj ostatné inštrumenty, kde hrajú prím poriadne nabrúsené gitary a dynamické bicie. Kým forma je teda v úplnom poriadku, malé medzery sa vynárajú v kvalite samotných nápadov, a to aj po viacerých sústredených počutiach. PRONG totiž na novinke iba akoby predkladali obyčajné a takmer na vlasť rovnaké pokračovanie minulej dosky, žiaľ v každom smere o triedu horšie.

Znovu tu máme množstvo rýchlych nárezov prekladaných chytľavými groove kompozíciami v strednom tempe, no je toho málo a všetko jednoducho znie priveľmi rovnako, zameniteľne a niet celkom dotiahnuto do úplného konca. S blížiacim sa koncom nahrávky sa preto doslova začínam strácam v celom dianí a radšej volím náhly útek inam.

PRONG

Kvalitatívne tak pochopiteľne vedie prvá polovica na čele s rezkými náklepmi „Wherever It May Ends“, „Zero Days“ a „Forced Into Tolerance“. Poteší taktiež hravá „Interbeing“ či dvojica hitovejších piesní „Divide and Conquer“ a „The Whispers“. O chytľavosti „Revenge… Best Served Cold“, „No Absolutes“ i  „Do Nothing“ si však môžu nechať len zdať, o klasikách typu „Snap Your Fingers, Snap Your Neck“, „Unconditional“ i „Lost and Found“ nehovoriac.

PRONG aj napriek tomuto menšiemu výpadku majú obrovskú výhodu. Každú z  comebackových placiek môžeme totiž smelo porovnávať s najväčšími úspechmi, konkrétne datovanými do polovice 90. rokov, kedy spolu buldozérmi ala PANTERA a MACHINE HEAD doslova zamietli s poriadne stagnujúcou heavy metalovou scénou. A to si nemôže dovoliť iba tak hocikto!

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.