Znalci ELUVEITIE už určite podľa názvu vyšípili, že ide o pokračovanie albumu „Evocation I: The Arcane Dominion“ z roku 2009. Hlavným spoločným znakom obidvoch dielov je fakt, že sú naspievané v starobylej galštine (nemýliť si s kelštinou, ktorá je podobným jazykom a na albume taktiež zohráva dôležitú rolu). ELUVEITIE v novej zostave nešetrili nápadmi. V poradí siedma štúdiová nahrávka obsahuje až osemnásť (!) zásekov. V niekoľkých prípadoch ide o akustické, či hovorené intermezzá, no aj tak je to úctyhodný počin.

ELUVEITIE – Evocation II: Pantheon

Album po úvodnom intre otvára klipovka „Epona“ a ja si musím hneď z úvodu vyliať svoje folk metalové city. Ak by som mal novinársku prax v Novom čase, tak mi moje zhodnotenie vyzeralo asi takto: „Neuveriteľné! ELUVEITIE predviedli šokujúce povstanie z popola!“. A nebol by som vôbec ďaleko od pravdy. „Epona“ vás okamžite priklincuje do sedadla, skladba je tak dokonale zvládnutá melodicky s (ako je to už u ELUVEITIE zvykom) obrovským mixom hudobných nástrojov, že sa vám ani nechce v albume pokračovať a máte chuť si túto pieseň púšťať stále dokola. To by však bola obrovská chyba!

Hneď o niekoľko minút totiž nasleduje pecka „Nantosvelta“, kde prím hrajú hlavne husle a píšťaly a vy sa prenesiete o niekoľko storočí dozadu. A tam v podstate nielen vďaka vokálom v galštine, zostane takme celú hodinu. Keďže si ELUVEITIE vybrali tento zvláštny jazyk (ktorý ale v ich diskografii nie je žiadnou výnimkou), je celkom pochopiteľné, že album za sebou skrýva nejaký príbeh. Textovo sa nahrávka venuje keltským bohom, každá jedna skladba je venovaná jednému (čo vysvetľuje na prvý pohľad podivné názvy jednotlivých piesní). Skupina dokonca pri príprave albumu spolupracovala s rôznymi odborníkmi na keltské jazyky a históriu, za čo im skladám pomyselne folk – metalovo – keltský klobúk.

ELUVEITIE

Presuňme sa ale ďalej. Keby som mal opisovať každú jedno z osemnástich skladieb, tak by bol tento článok veľmi dlhý a opakoval by sa superlatívmi, preto sa pristavím už len pri niekoľkých najvýraznejších. Prvou z nich je „Lvgvs“, ktorá si už taktiež vyslúžila natočenie vlastného videoklipu. Priam hymnické vzývanie v refrénoch znejúce ako ťažko špecifikovateľná prosba je dokonalým mystickým zážitkom. Skladby sú namiešané tak, že v každej je v popredí iný nástroj, niekedy sú to píšťaly a husle, inde zas gitary a bicie. To je aj prípad spomenutej „Lvgs“.

Taktiež sa striedajú aj štýly spievania. Kým v skladbe „Catvrix“ sa k vzývaniu boha konečne naplno dostane Chriegel Glanzmann so svojim chraplákom, už v nasledujúcej „Artio“ si môžme vychutnať jemný, priam až lyrický ženský vokál.

Aj keď u mňa silno zarezonovali aj posledné štyri albumy od ELUVEITIE, novinka dokazuje, že vysoko nastavená latka sa dá posunúť ešte vyššie. Album „Evocation II: Pantheon“ ponúka dokonalý mix všetkého, čo k folk metalu patrí. Chrapláky striedajú jemné ženské vokály, tradičné inštrumenty strieda veľká škála tých netradičných a rýchle pecky striedajú pomalé, mystické ódy. Tento album sa nemôže len tak nikomu zunovať.

Je preto viac než potešujúce, že ELUVEITIE spoločne s AMARANTHE a THE CHARM THE FURY práve v týchto dňoch vyrážajú na veľké európske turné, kde bude pochopiteľne hrať hlavnú úlohu práve najnovšia nahrávka. Slovenskí fanúšikovia to budú mať najbližšie do zlínskeho Masters of Rock Cafe 28. októbra.

Hodnotenie autora: 10 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.