Lamb of God – Resolution

LAMB OF GOD je skupina, ktorá svojím prístupom oslovila mnoho poslucháčov a fanúšikov kapiel ako SLAYER a PANTERA. Vyrovnanými nahrávkami a vkusným mixom thrashu s prvkami moderného metalcoru si získali počas svojej 13 ročnej existencie mnoho podporovateľov a celkom úspešne pokračujú v ére PANTERY. V podstate ide o pokračovanie „novej vlny amerického heavy metalu“ s pridaním grooveových prvkov. LAMB OF GOD sú teda právom jednou z najrešpektovanejších kapiel v žánri. Charakteristický drsný a surový zvuk nechávajú vyniknúť aj na koncertnom prevedení (túto atmosféru si mimochodom budete môcť užiť aj v júni v Bratislave). Nový album kapela pomenovala Resolution a ten vyšiel 24. januára.
S výkrikom Randyho Blythea a gitarami v pomalom tempe nás v úvode privíta dvojminútová Straight For The Sun, ktorá je akoby predzvesťou a prípravou na ďalšie besnenie, ktoré sa naplno rozbezhne v skladbe Desolation. Tá má majestátny nástup, sekavé riffy a premenlivý vokál rozburáca všetko navôkol vás. Krátke unisono sóla prítomné v tejto skladbe zapadajú k sebe a bicie hýria presnou údernosťou, typickou pre tento žáner. Desolation je naozaj štiplavá záležitosť. „Južanskou“ surovosťou osmradený úvodný riff (po zbytočnej amatérskej akustickej gitare), to je ťahúň albumu skladba Ghost Walking. Metalisti z Virginie to vedia roztočiť do riadneho hudobného víru.

Celá novinka Resolution pôsobí súmerne a jednoliato. Mne sa ešte dosť zapáčila skladba The Nuber Six, ktorá spĺňa všetky podstatné atribúty prvotriednej modernej metalovej hudby. Prepracované, hardcoreové zbory, ukážka inštrumentálnej variability používajúca jednotlivé časti skladby pre svoje zviditeľnenie. V ostatných skladbách miestami cítiť jednotvárnosť a môžete nadobudnúť pocit, že každá pesnička je skutočne rovnaká. Skalní fanúšikovia LAMB OF GOD si všimnú určitý odklon, či už v zmenách nálad, alebo aj s určitým, akoby pridaním rádiovej hitovosti. Štruktúra skladieb je jasne daná, jediný čierny baránok boží na tomto albume je skladba Barbarosa. V nej zas budete počuť zaujímavú „amatérsku“ akustickú gitaru so psychopatickými tónmi sekundujúcej elektrickej gitary. Čo chcel týmto básnik skladateľ povedať? Asi je to priestor na oddych, ale aj z neho vám môže prepnúť – radšej ju naozaj prepnite! Zaujímavá je aj skladba Invictus, ktorá začína burácaním basgitary a Blythe postupne vrčiacim vokálom okoreňuje túto skladbu. Invictus nám pre istotu pripomína, že sa jedná skutočne o silný metalový album.

Spomínaná „amatérska“ akustická gitara mi vôbec k tomuto technicky prepracovanému dielu nepasuje! Pri počúvaní albumu si určite všimnete, že oproti predchádzajúcim albumom pribudli Mortonove a Adlerove gitarové sóla a zmenil sa aj štýl hrania na bicie nástroje, ktorý je o dosť technicky vypracovanejší. Osobne ma ešte u LAMB OF GOD prevapilo ich podsunutie depresívnejšej zložky nálad, to som zachytil vlastne prvý krát. Cítim to napríklad v záverečnej piesni King Me. Jej úvod je stelesnením tohto pocitu. Možno to súvisí s osobnejšími textami, pretože už to nie sú len všeobecné frázy, ale text znie ako spoveď a zároveň aj príhovor jedného človeka. Tieto časti a takisto aj zmena ladenia gitár už nerobia skupinu viac menej metalcoreovu. Muzikanti pridali prvky doomu, groovu a southern rocku a v rýchlych rytmoch je to celkovo ľúbivé. Takto to teraz robia aj žánrovo ortodoxnejšie skupiny. Miešajú sa nám trendy a tým pádom aj obrusujú a prekrývajú jednotlivé žánre.  Miestami sú badateľné aj prvky európskych melodických death metalových kapiel ako IN FLAMES.

Čo dodať na záver? Moje pocity pri počúvaní albumu boli nasledovné. Resolution ma osobne prekvapil po hudobnej stránke a dal mi vďaka pár zmenám malý hudobný zážitok. Vyzretí a talentovaní hudobníci nám pod nos podávajú energickú porciu americkej metalovej školy, ktorá by nemala nikoho uraziť.

Autor: Scream

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

Názor redakcie:
Tak sa nám dobre namazaný a takmer nikdy neomylný stroj menom LAMB OF GOD zadrhol. Aktuálny album Resolution je totiž po všetkých stránkach nedôstojným nástupcom takých famóznych nahrávok, akými je bezpochyby predchádzajúce trio Wrath/The Sacrament/Ashes Of The Wake. Týmito albumami si totiž kapela spravila vo svete veľmi pekné meno, avšak u spomínanej novinky kosa poriadne narazila na kameň. LAMB OF GOD totiž stagnujú. Áno, je to tak. Rovnaký zvuk, postupy, štruktúra piesní, všetko totálne bez invencie. Album neprináša z hola nič nového a pri jeho počúvaní sa tak nesmierne nudím. Nepodaril sa ani zvuk, ktorý je absolútne bez dynamiky (podobný prípad ako u Death Magnetic od METALLICA). Klasické hobľovačky tak vôbec nefungujú a body sa väčšinou ako tak darí nahnať v nie tak celkom typických skladbách typu King Me, Barbarosa či Insurection. Úprimne mám chuť dať iba 4 body, ale že sú to LAMB OF GOD…Najlepšie skladby: Desolution, King Me.

Autor: Demonick

Hodnotenie autora: 5 / 10

Žáner: groove/metalcore
Krajina pôvodu: USA
Vydavateľstvo: Roadrunner Records
Dátum vydania: 24.1.2012
Web-stránka: www.lamb-of-god.com
Zostava:
Randy Blythe – vokály
Mark Morton – gitara
Willie Adler – gitara
John Campbell – basgitara
Chris Adler – bicie
Diskografia:
Burn the Priest – 1999
New American Gospel – 2000
As the Palaces Burn – 2003
Ashes of the Wake – 2004
Sacrament – 2006
Wrath – 2009
Resolution – 2012
Tracklist:
Straight for the Sun (2:10)
Desolation (3:55)
Ghost Walking (4:27)
Guilty (3:25)
The Undertow (4:47)
The Number Six (5:23)
Barbarosa (1:37)
Invictus (4:15)
Cheated (2:34)
Insurrection (4:50)
Terminally Unique (4:21)
To the End (3:38)
Visitation (4:01)
King Me (6:37)
Definitíva:
Resolution je album, ktorému treba venovať
 svoju dávku pozornosti. Novinka je hudobne a technicky
 zdatná a dynamická. Samozrejme cítiť v nej aj príchuť
 už počutého. LAMB OF GOD začínajú na Resolution
 jemne experimentovať aj s inými zvukmi a žánrami.
Uvidíme akú odozvu im tieto pokusy prinesú od fanúšikov.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla