Tá prvá, o ktorej bude v tejto recenzii reč, sa začala natáčať už počas leta 2017. Všetko teda nasvedčuje tomu, že pätica talentovaných muzikantov zo Severnej Karolíny si dáva načas. Sám Tommy Giles Rogers sa v jednom rozhovore vyjadril o kvantách muziky, ktoré po celom svete vychádzajú každý týždeň, čo pre hudobného fanúšika môže byť dosť skľučujúce, ak chce všetky tieto zmeny naraz registrovať. To je údajne hlavným dôvodom rozdelenia albumu na dve polovice.

BETWEEN THE BURIED AND ME – Automata I

Prvotné počúvanie nahrávky pripomína dojmy z placky „The Parallax II: Future Sequence“ – aj tu platí staré príslovie, že trpezlivosť ruže prináša a nahrávka preto vyžaduje svoj čas, aby sa v nej poslucháč vedel zorientovať. Dôvodom je samotná krkolomná produkcia, v ktorej kapela kombinuje hardcore s death metalom, progresívnym rockom a vkusnou elektronikou.

Nejde však o žiadne bezhlavé miešanie krémešov s tuniakmi poliate kečupom. Všetko má svoje pravé miesto. Osobne si myslím, že samotný album znie dokonca o niečo komplikovanejšie a určite aj tvrdšie ako predchodca „Coma Ecliptic“ (recenzia TU), opäť pribudlo aj niekoľko rýchlych sypačiek. V niektorých momentoch mám preto pocit, akoby sa kapela trocha vrátila späť niekde do obdobia „Colors”. Tento dojem navyše umocňuje aj pomalý začiatok úvodnej skladby „Condemned to the Gallows”, ktorá neskôr naberie slušné grády, rovnako tak aj posledná „Blot”, ktorá mi zasa svojim konceptom pripomína záverečnú pecku „White Walls“ z tohto, pre kapelu samotnú, veľmi zásadového počinu.

BETWEEN THE BURIED AND ME

„Automata I“ je aj tentokrát hudobne veľmi zaujímavým dielom, nápadovo pestrým, žánrovo taktiež. Po niekoľkých vypočutiach možno rozoznať vskutku veľmi zaujímavé riffy a nečakané zvraty. Tak ako spomínaný „Coma Ecliptic“, aj novinka je koncepčným albumom. Nosnou témou je možnosť nahliadnuť do snov iných osôb. Hlavný protagonista zdieľa svoje sny s celým svetom za pomoci spoločnosti s názvom „Voice of Trespass“. Avšak z dôvodu, že ide iba o polovicu zo zaumieneného kompletného diela, nahrávke chýba finále, akési vyvrcholenie, na ktoré si bude musieť poslucháč predsa len istý čas počkať.

Čo však určite stojí za zmienku, je zvuk, ktorý je podľa môjho osobného názoru zo všetkých radových albumov kapely najvydarenejší. Zvlášť pozornosť si zaslúži rytmická sekcia. Ak sa vás niekto spýta na účel basovej gitary v tvrdej muzike s odôvodnením, že ju aj tak nikdy nepočuje, „Automata I“ je absolútne vhodným kandidátom pre vyvrátenie tohto stereotypu.

V skratke a stručne – kapela zatiaľ určite nič nepokazila, no z nahrávky cítiť, akoby nie všetko už bolo povedané a zahrané. Pevne verím, že aj pre druhú polovicu chlapcom z BETWEEN THE BURIED AND ME ešte niekoľko farieb zostalo voľných. A možno vynájdu novú. Nebolo by to prvýkrát….

Hodnotenie autora: 8 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk