Keď ohlásil názov novinky,  metalový svet spozornel. „The King Of Metal“, nehrabe mu? Pomyslel som si aj ja, ale to by som ho nemohol poznať, aby som mu uveril, že to myslí vážne. Novinári a kritici (zvaní či nezvaní) ho začali pranierovať a prirovnávať so samozvanými „kráľmi“ metalu. Zneistel som aj pri zverejnení artworku, kde jeho tvár v akomsi martýrsko/ježišovskom prevedení dokresľuje tento celkový dojem. Nepátral som po hlbšom význame a dúfal, že všetko ozrejmí osobne. Tak aj bolo, na turné, ktoré po našej hrude sčíta tri zástavky, predstavil myšlienku všetkým zúčastneným dosť jasne. Aj hudobný obsah patrične odprezentoval a kto navštívil jeho šou vie, o čom píšem. Povinnosť bola preštudovať celý album dôkladne, aby som si spravil celkový obraz. To sa po zakúpení albumu aj udialo.

V celkovom dojme mi najviac vytŕča titulná a zároveň úvodná skladba „King Of Metal“. Je stelesnením akéhosi maidenovského otvaráku. Rázna a nekompromisná, no v celom koncepte najslabšia. Nie zlá, ale chýba jej, povedal by som, prevzdušnenie a obsahuje akési podivné neidentifikovateľné gitarové sólo. Rozsype sa vôkol vás, ani sa nenazdáte a už je tu druhá skladba „Dimebag“. Lyrický obsah z názvu vycítite. Jedna z najlepších skladieb v celej sólovej kariére tohto nezameniteľného metalového umelca. Krásne vyskladaná, odfrázovaná a hlavne gradujúca. Už živé prevedenie mi dávalo tušiť jej majestátnosť, to potvrdila aj albumová forma. Blaze, mi tu znie ako Michale Graves na albume „Famous Monster“ od MISFITS. Podivuhodné prirovnanie, že?

Trojka s čiernou krajinou mi prináša podobné pocity. Jednoduchý nástup a silný obsah sa v nej snúbia. Sekaný riff s návykovým refrénom. Vokálne je tu Blaze v polohe pankáča, kedy si dovolí popustiť dobré metalové mravy a trošku sa odviazať. Gitarové sólo až neuveriteľne melodické oproti celkovému vyzneniu skladby. Máme tu ďalší skvelý track v podobe „The Rainbow Fades To Black“. Skladba je asi najviac nasiaknutá vplyvom IRON MAIDEN, ale určite tam nachádzam aj paralelu so Sabbahtmi. Rýchla „Fate“ vo vás rozprúdi krv a poloha Blazeovho vokálu je tu asi najprijateľnejšia. Rázna metalová vypaľovačka pred „One More Step“, tú pojal nezvyklo minimalisticky. Spojenie Blazeovho spevu s klavírom je geniálne!  Siedma „Fighter zapadne do zástupu perfektných kúskov s chytľavým refrénom a gitarové sólo evokuje RUNNING WILD. Však má mladého gitarového virtuóza z Nemecka. Pri dĺžke cez sedem minút vôbec nenudí. Srdcervúca „Judge Me“ a drsno poetická „Difficult“ si určite zaslúžia patriť do celého konceptu. Keď na konci počujete „This Is The Beginning“, neuveríte, ale je tomu naozaj tak. Záverečná „Beginning“ odohraná so španielkou je príjemným ukončením.

„The King Of Metal“ je teatrálnejším než sa zdá a to mi vyhovuje. Blazea mám rád ako hudobníka a osobnostne je to úplne v pohode „týpek“. Užil si v živote svoje a zažil turbulencie, o akých množstvo z nás ani nesníva. Asi aj preto som k jeho výtvorom zhovievavejší. Tu veľmi ustupovať nemusím, je to skvelý počin v jeho kariére.

Hodnotenie autora: 9 / 10