Tobias Sammet (AVANTASIA): Aj ten najlepší festival na svete bude na h*vno, ak máš v hľadisku idiotov

Slovenskí fanúšikovia uvidia koncom marca ako prví na svete novú šou metalového kolosu AVANTASIA. S príjemne naladeným Tobiasom Sammetom sme sa porozprávali nielen o turné, ale aj novom albume a ďalších zaujímavostiach.

ZVOLEN/EICHENZELL. Veľkolepá metalová opera Tobiasa Sammeta nazvaná AVANTASIA, vydá v polovici februára nový štúdiový album „Moonglow“ a chystá sa na ďalšie veľké svetové turné, ktoré odštartuje dvoma koncertmi práve u nás na Slovensku. Usporiadajúca agentúra Profi Event nám vybavila telefonický rozhovor s hlavným mozgom celého tohto ansáblu – Tobiasom Sammetom. A práve naša redakcia mala tú česť byť jedným zo štyroch médií, ktorým bola táto možnosť ponúknutá.

V deň rozhovoru sme sa dozvedeli, že Valhalla.sk bude v ten deň posledným portálom, ktorému bude Sammet volať. Pred samotným interview mi v hlave rezonovali dve veci. Ako sa hovorí – to najlepšie nakoniec, no druhá bola aj tá, že po celodenných telefonátoch bude už unavený… Každý redaktor mal k dispozícii 30 minút. Žiaľ, hneď v úvode sme mali s Tobim menší problém so spojením, ale to na nálade ani jednej zo strán neubralo. Predsa len nemáte každý deň možnosť volať s Tobiasom Sammetom.

Nemecký hudobník a skladateľ bol dobre naladený, často sa smial a potvrdilo sa, že veľmi rád rozpráva. A to sa potom rozhovor robí veľmi dobre. Spojenie sa nám žiaľ prerušilo ešte raz, približne po 20 minútach. Keď volal Tobias znova späť, zrejme si uvedomil, že čas sa nám už pomaly kráti a spýtal sa koľko otázok ešte na neho máme. Bolo ich veruže ešte dosť, no čas bol neúprosný. Aj keď v súčasnosti 41-ročný spevák nezodpovedal všetky, aj napriek tomu prezradil toho o novom albume, blížiacom sa turné a aj jeho vzťahu ku Slovensku naozaj dosť.

Tobias Sammet. Zdroj: fb Avantasia

Ahoj Tobi. V prvom rade sa ťa spýtam na Vianočné sviatky. Ako si ich strávil?
– Strávil som ich veľmi, veľmi pokojne a oddychovo. Také ticho pred búrkou… (smiech).

Aký bol pre teba rok 2018?
– Bol celkom v pohode. Pracoval som sám na novom materiály. Bol to vôbec prvý rok v mojej aktívnej hudobnej kariére, kedy som neodohral žiadny koncert s ani jednou z mojich kapiel. Je to celkom sranda, pretože v roku 2017 som mal turné s EDGUY a odohrali sme nejaké koncerty na festivaloch. Na dvoch festivaloch sme hrali aj s AVANTASIOU, ale v roku 2018 som naozaj neodohral nič. Pracoval som na albume a bol som doma, kŕmil som vtáky… (smiech) a robil všetky tie veci, ktoré robím rád. Bol to celkom pokojný rok, ktorý sa ale stával trochu stresujúcim, ako sa blížil jeho koniec, pretože, pochopiteľne, opäť som mal deadline. Musel som dokončiť album a pracovať na jeho propagácii. V decembri som mal autonehodu…

Nepríjemné… Nič vážne sa nestalo? Si v poriadku?
– Áno, našťastie sa mne ani ostatným nič nestalo. Odniesli si to len plechy na aute.

To som rád. Prejdeme už pomaly k albumovej novinke. Už ôsma štúdiová nahrávka „Moonglow“ vyjde 15. februára. Vybraní novinári mali možnosť vypočuť si tento album už v októbri, aké naň boli ohlasy?
– Bolo to úžasné. Úprimne, očakával som, že album sa im bude páčiť. V čase, keď sme išli do štúdia, aby sme ho novinárom pustili, bol som úplne v pohode a odpočinutý. Keď si ako muzikant a tvorca materiálu spokojný s tým, čo si vytvoril, potom sa nemáš čoho báť. Naozaj sa im to páčilo a dostali sme vskutku veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Taktiež povedali, že to nečakali, že sú veľmi prekvapení… Teda, našťastie v dobrom slova zmysle, pretože prekvapenia môžu byť pozitívne aj negatívne (smiech). Prekvapilo ich niekoľko vecí a takisto kvalita. Nečakali takú nahrávku akou je novinka práve po „Ghostlights“, pretože to bol totiž veľmi silný album a dokonca som si aj ja po jeho vydaní uvedomoval, že ho bude ťažké prekonať. Toho sa ale ako muzikant bojíš stále – vždy, keď vydám nový album, tak si pomyslím: „Ako nabudúce môžem vytvoriť znovu niečo tak dobré? Veď toto sa už nedá prekonať, to sa už nestane…“ Toto je prúd tvojich myšlienok. Potom si však dáš chvíľu pauzu, rozptýliš sa rôznymi inými vecami, dostaneš nové nápady a povieš si: „Tak teda idem na to, bude to znovu ten najlepší album, aký som kedy vytvoril…“ (smiech).

Promo fotografia Tobiasa Sammeta.

Čítal som reportáž zo spomínanej listening session od českých kolegov z časopisu Spark, kde novinku prirovnávajú práve k predchádzajúcemu albumu „Ghostlights“ alebo „The Scarecrow“ z roku 2008. Nadväzuje teda nový album na predchádzajúci?
– No, nejaké prepojenie tam zrejme je a v podstate je to v povahe každého nového albumu (smiech). Avšak, nemal som zámer, aby album pokračoval tam, kde „Ghostlights“ skončil. Nechcel som zámerne vytvoriť niečo podobné ako „Ghostlights“ a v podstate si myslím, že fanúšikovia budú môcť počuť, že ide o rozdielny album. Samozrejme, je poznať, že texty písal rovnaký človek a že album mal na starosti rovnaký producent s rovnakým produkčným tímom. Takže, ak na nahrávke pracujú rovnakí ľudia, je to počuť, ale myslím si, že tie dva albumy nemajú príliš veľa spoločného a sú dosť rozdielne, lenže neviem v čom, len to cítim. Keď sa započúvam do oboch albumov, jednoducho si myslím, že sú rozdielne.

Pri tvorbe nového materiálu si nebol pod žiadnom tlakom – to znamená, nemal si kontrakt s vydavateľstvom a termín, ktorý by ťa tlačil. Ako prebiehal proces tvorenia?
– Keď sme skončili s turné k albumu „Ghostlights“, premýšľal som čo robiť ďalej a nemal som ani poňatia. Čo ma vystrašilo, bol fakt, že všetci okolo mňa mali predstavu, čo by som mal robiť. Pomyslel som si, že je niečo zle. Všetci očakávali, že urobím nejaké konkrétne kroky a dokonca vedeli, čo budem robiť, aj keď som to nevedel ani ja sám. Začal som sa obávať toho, že sa zo mňa stane stroj, lenže to sa nesmie stať… Som ľudská bytosť a všetko musí rásť a dozrievať prirodzenou cestou. Počas 20 rokov som vytvoril 17 albumov. Všetky boli urobené na základe mojich snov a mojej kreativity. To je niečo, čo sa nedá vytlačiť ako zubná pasta… Nemôžeš album vyprodukovať len preto, lebo niekto ti povie: „Hej, Tobi, musíš nahrať nový album…” Takže som si povedal, že si dám pauzu a nebudem sa držať žiadneho časového rozvrhu a že nevytvorím v blízkej dobe nič. Bol som sám v štúdiu a pracoval som na nových skladbách. Ja totiž vždy a konštantne pracujem na nových pesničkách, len to nevyhnutne nespájam s hudobným biznisom. Skladanie je totiž moja samoterapia, ktorá ma napĺňa a robí mi radosť. A tak som začal pracovať na novom materiály. Prvotne som si myslel, že by to mohol byť sólový album, čokoľvek, proste som to neriešil… Po krátkej dobe mi to ale začalo znieť ako AVANTASIA a začal som to tak cítiť. Prišiel som teda za Saschom (Paethom, pozn. autora) a povedal som mu: „Sascha, obávam sa, že pracujeme na novom albume AVANTASIA“.

Presne, ako si spomenul. Nebol som pod žiadnym tlakom. Jednoducho som si povedal, že ak to bude trvať dva roky, je mi to jedno. Ak to bude trvať štyri roky, tiež mi je to jedno. Proste, budem na tom pracovať veľmi pomaly, respektíve svojím tempom. Nechce sa mi momentálne cestovať po svete, pracovať na propagácií a všetkých veciach s tým spojenými. Ako som spomínal v úvode, začínal som sa cítiť ako stroj a bol som z toho unavený. Takže som sa skryl do svojej ulity a potajomky som robil na nových veciach vlastným tempom. Ale prichádza veľký album (smiech). Desať najlepších hudobníkov, keltské témy, gregoriánske a gospelové chorály. Na ceste je šialená, obrovská nahrávka, ktorá ale nebola plánovaná. Nie je to moja chyba, len som niečo musel robiť (smiech).

Dalo by sa teda povedať, že je novinka tvojou sebareflexiou a bránou do tvojej duše?
– No, je to veľmi osobný album. Neviem veľmi čo viac k tomu povedať. Je veľmi osobný z toho pohľadu, aby som naplnil očakávania a pri tom je vždy náročné zostať samým sebou a to hlavne v prostredí, keď od teba všetci niečo očakávajú a máš napĺňať presvedčenia iných ľudí. A o tom je „Moonglow“. Myslím si však, že všetky albumy boli osobné, tento je však osobný v inej rovine – latentnej.

Má teda „Moonglow“ jeden ucelený príbeh?
– Áno, je založený na príbehu, pre ktorý tu je veľký priestor, takže ide o koncepčný album. Príbeh je o stvorení, ktoré sa nachádza vo svete, kde si nedokáže nájsť svoje miesto. Hlavná postava príbehu mi dala možnosť ukázať moje vlastné myšlienky, môj spôsob života a môj pohľad na vnímanie reality a vložiť ho do albumu. Napísal som vlastne tak trochu príbeh o mojom alter egu (smiech).

Krásny obal nového albumu od Alexandra Janssona evokuje tvorbu Tima Burtona. Bol to zámer?
– Áno, hľadal som toho správneho umelca pre cover nového albumu a úplne náhodou som narazil na obrázky Švéda Alexandera Janssona. Maľby od neho, ktoré som videl boli groteskné, nádherné a fantastické naraz, a zároveň mali v sebe niečo temné. Pomyslel som si, že toto je ten pravý týpek na nakreslenie obalu pre „Moonglow“. Jeho štýl sa podobá na Tima Burtona, ktorého mám naozaj veľmi rád.

Prejdime k hosťom. Osobne ma veľmi potešilo, že na novom albume sa zúčastnia aj Hansi Kursch, Candice Night a Mille Petrozza. Bolo ťažké ich prehovoriť na spoluprácu?
– Ale vôbec nie. S Hansim sme kamaráti už viac ako dvadsať rokov a s Millem sme priatelia tiež veľmi dlhú dobu. Sme v kontakte a dalo sa očakávať, že Mille a Hansi sa stanú súčasťou AVANTASIE. Popravde, som o tom s Millem hovoril už niekoľkokrát, ale nikdy som pre neho nemal tú správnu skladbu a teraz ju konečne mám. S Hansim som mal plány už na albumoch „Metal Opera“, ale zrejme bol vtedy zaneprázdnený s DEMONS & WIZARDS a z nejakých dôvodov k našej spolupráci nedošlo. Keď som ho oslovil pri „Moonglow“, okamžite súhlasil. Candice som predtým osobne nepoznal. Mal som ale skladbu a chcel som, aby ju spievala práve ona. Táto pieseň síce nebola napísaná priamo pre Candice, ale keď som ju dokončil, tak som premýšľal, kto by bol tým správnym hlasom. Jednoducho to musela byť Candice Night. Kontaktoval som jej manažéra, vypočuli si skladbu a okamžite mi odpovedali: „Tá skladba sa nám veľmi páči, ideme do toho.“ Takže som nemal žiadne ťažkosti, nemusel som nikoho presviedčať, nemusel som použiť žiadne zbrane ani násilie (smiech).Všetci urobili slobodné rozhodnutia stať sa súčasťou AVANTASIE.

Tobias Sammet počas koncertu AVANTASIA v Banskej Bystrici v roku 2016. Foto: Matej Cázer

Doposiaľ jediné DVD od AVANTASIE je z festivalov Wacken a Masters of Rock v Čechách. Chystáte DVD alebo niečo podobné aj z nadchádzajúceho turné?
– Z „Ghostlights Tour“ sme nahrávali štyri koncerty, ale nemal som čas ich upraviť, zmixovať, dokončiť a vydať, pretože v mojom živote sa deje toľko veľa, že je naozaj náročné niečo také dokončiť. Neviem, možno počas nadchádzajúceho turné natočíme jednu, dve alebo tri šou, ale nechcem sa k tomu zaväzovať, pretože akonáhle poviem, že budeme nahrávať koncert, každý sa začne pýtať, kedy môžeme očakávať DVD. A práve teraz mám na práci toho toľko, že nemám čas na DVD.

Práve festivaly Wacken a Masters of Rock sa dajú považovať za tvoje domovské. Okrem týchto dvoch festivalov, na ktorých ešte radi vystupujete a prečo?
– Mám veľa obľúbených festivalov. Wacken je vždy skvelý, Sweden Rock taktiež, aj keď tam tento rok nebudeme hrať. Každý festival, na ktorom sú fanúšikovia šťastní a kde je spokojná kapela, kde sa k nej správajú s rešpektom, je skvelý festival. Nezáleží na tom, či sa ho zúčastní 10 000 alebo 80 000 ľudí. Vždy pôjde o výborný festival, ak tam bude fantastická atmosféra, pohostinnosť, dobrý tím a hlavne skvelí fanúšikovia, pretože hlavne o tom to je. Aj ten najlepší festival na svete bude na hovno, ak máš v hľadisku idiotov. Na našich koncertoch sú v hľadisku fanúšikovia AVANTASIE a to idioti nie sú (smiech). Všetko je to o práve nich.

V podstate mám rád všetky druhy festivalov. Keď si zmienil Masters of Rock, tak musím povedať, že je to ozaj parádny festival, pretože fanúšikovia sú tam veľmi pozitívne naladení a plní entuziazmu. Keď vo Vizoviciach vyjdeš na pódium… No, poviem to takto. Keď hráš na festivale, kde sa striedajú rôzne hudobné žánre, tak sa im to nemusí páčiť a dajú to najavo, ale na Masters of Rock si ľudia užívajú každú kapelu, ku každej pristupujú s otvorenou mysľou. Vždy keď tam hráme, tak cítime obrovskú podporu, takže je to určite jeden z najlepších festivalov na svete.

Nadchádzajúce turné začína práve na Slovensku. Prečo si naplánoval začiatok celého turné práve v našej krajine?
– Väčšina turné už bola zabookovaná. Šnúru rozdeľujeme na dve časti, v akýchsi dvoch časových kolách, pretože všetci majú svoje vlastné kapely, s ktorými hrajú na letných festivaloch a musia sa držať vlastného rozvrhu. Počas šnúry máme pomerne veľa zastávok, ktoré bolo potrebné vtesnať do úzkeho časového rámca. Väčšina koncertov už teda bola zabookovaná, ale potom sme dostali ponuku hrať na Slovensku a vážne som do toho chcel ísť, pretože keď sme u vás hrali naposledy, boli to skvelé a úspešné koncerty s výbornou atmosférou. Jedinou možnosťou ako hrať na Slovensku bolo umiestniť tieto koncerty na začiatok pred všetky ostatné, pretože po poslednej európskej šou letíme do Moskvy, Tokia a do Austrálie, takže to by nebolo možné. Tak sme povedali, dobre, ideme do toho. Začneme v Prešove a budeme pokračovať v Bratislave. Z pohľadu logistiky je to však dosť šialené, pretože cestou na prvý koncert strávime v autobuse viac ako tisíc kilometrov, ale teším sa na to. Slovenskí metaloví fanúšikovia uvidia novú šou AVANTASIE ako prví na svete. Budú prví na svete, ktorí uvidia za oponu a nádhernú novú a veľkú scénu. Ak by som bol slovenským metalovým fanúšikom, určite by som si to nenechal ujsť (smiech). Hmm, ani nie som zo Slovenska a idem tam! (smiech).

AVANTASIA

Ktorých hostí uvidíme na pódiu? Môžeme sa tešiť aj na Amandu Somerville?
– Na pódiu sa objavia Jorn Lande, Ronnie Atkins z PRETTY MAIDS, Bob Catley z MAGNUM, Eric Martin z MR. BIG, Geoff Tate, zakladateľ QUEENSRŸCHE, Olli Hartmann, Sascha Paeth, môj kamarát z EDGUY – Felix Bohnke, Miro Rodenberg, Herbie Langhans samozrejme, nemôžem zabudnúť na tohto skvelého vokalistu. Na turné budeme mať novú speváčku Adrienne Cowan, ktorá je úžasná a veľmi rôznorodá. A budem tam aj ja (smiech). Bude to naozaj obrovský line-up, veľké pódium, bude to trojhodinová šou. Nevieme sa dočkať, bude to veľkolepé.

Je niečo, čo ti napadne ako prvé, keď niekto spomenie Slovensko?
– Prvé, čo mi napadne je SCORPIONS. Viem, znie to hlúpo, ale prvýkrát som Klausa Meineho stretol v Bratislave. Tam sme sa spoznali a skamarátili, rozprávali sme sa dve hodiny pri jednom alebo dvoch pivách. Možno boli tri alebo štyri (smiech). Bolo to skvelé a to je to, čo mi napadne, keď sa spomenie Slovensko.