Bohatej na štúdiové albumy? Samozrejme. Na hudobnú kvalitu? Bez problémov. Na časté personálne zmeny? Žiaľ, áno. Bohatej na komerčné úspechy a celé zástupy verných fanúšikov? Niekde tu kosa vždy silno narazí na kameň.

FLOTSAM AND JETSAM – The End of Chaos

Päticu na čele s výnimočným spevákom Ericom A.K. Knutsonom totiž možno zaradiť k jednoznačne najviac nedoceneným thrashovým formáciám celej histórie. Pritom kapela za svoju existenciu vydala obrovské množstvo fantastickej muziky, či sa už bavíme o kultovom debute „Doomsday for the Deceiver“, kde basgitaru trápil slávny Jason Newsted (ex-METALLICA) alebo ešte lepšej dvojke „No Place For Disgrace“. Prvú polovicu deväťdesiatok chalani ustáli vďaka bezchybným „Cuatro“ a „Drift“, začiatok milénia patril návratovej „My God“, na ktorý o desať rokov nadviazali trochu netypickou, ale zato nesmierne chutnou dvojičkou „The Cold“/„Ugly Noise“.

Ak si aj predsa len táto legenda vybrala slabšiu chvíľu, tak to bolo najmä vďaka absolútne nezvládnutej produkcii, ktorá pochovala i nádejne znejúci materiál obsiahnutý na prachom zapadnutých „When the Storm Comes Down“, „Unnatural Selection“ a „Dreams of Death“.

FLOTSAM AND JETSAM

Posledné dosky však kapelu opäť zastihli v pozitívnom svetle a čerstvý zásek „The End of Chaos“ v podstate plynulo nadväzuje na rovnomenného predchodcu (recenzia TU), takže podľa očakávaní vo výsledku dostávame dávku vysoko melodického US power/thrashu s výbornou gitarovou prácou dvojice Gilbert/Conley (tie sóla!), bezchybným vokálom spomínaného frontmana a kvalitnými bicími. Niekde tam sa znovu udiala aj malá zmena v zostave, keď odchádzajúceho tlčmajstra Jasona Bittnera (už čoskoro si ho môžete vychutnať na novinke OVERKILL!) dôstojne nahradil síce technicky menej zdatný, avšak rovnako razantný Ken Mary.

Presne tak začína aj ostrý štartovný výstrel „Prisoners of Time“, kde pätica demonštruje svoju formu a zároveň dokazuje, že to s návratom ku koreňom myslí sakramentsky vážne! Platňa totiž mohla pokojne vyjsť na konci 80. rokov a nik by ani necekol. Tucet skladieb vykazuje to najvyššie tempo a upaľuje neuveriteľný spôsobom až do zdarného finále s príznačným názvom „The End“.

Bez jedinej balady, často bez záchytných bodov a bez pestrosti, ktorú tak silno milujem na kolekciách ala „The Cold“ a „Ugly Noise“. V trochu uhladenom zvukovom kabáte skoro absentujú hutné spodky, zaujímavé medzihry, zmeny tempa a už vôbec nečakajte hutné riffy či akustické gitary. Album proste plynie až sa v ňom občas poľahky strácam a samotní FLOTSAM AND JETSAM mi v tomto smere takmer vôbec nevychádzajú v ústrety.

Nepochybujem, že pre mnohých fanúšikov pôjde suma sumárum o vrcholné dielo a jeden z vrcholov sezóny, žiaľ ja to mám rád od tejto pätice na trochu iný spôsob. Nehovoriac o artworku, ktorý je doslova…ehm…

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.