Skutočne si nepamätám menej nápadný príchod novučičkého hudobného dieťatka od Honzu Toužímského a spol., možno aj vďaka môjmu nedávnemu „rozchodu“ s istou populárnou sociálnou sieťou, ktorá, povedzme si pravdu, v čoraz širšej miere nahrádza všetky informačné kanály (týkajúce sa samozrejme aj hudobného spektra) a ponúka tie najhorúcejšie správy hneď a sťa na podnose.

ARAKAIN – Jekyll & Hyde

Asi aj kvôli tomu sa ku mne dostáva signál o „Jekyll & Hyde“ v hodine dvanástej a zároveň spolu s klipom „Dnes ješte ne“. A možno už nie je vydanie ich novinky tak významným sviatkom než tomu bolo v minulosti. S prihliadnutím k premenlivej kvalite posledných štúdioviek sa ani niet čomu čudovať. Žiaľ, čo si budeme klamať. Česká metalová stálica sa už pred časom zasekla v obrovskom skladateľskom stereotype, a kto si predsa len naivne myslel, že aktuálny výlisok konečne na celej situácií niečo zmení, je opäť na veľkom omyle.

Jasné, očakávať od hlavnej trojice ťahúňov i na prahu šesťdesiatky kadejaké experimenty, by bolo máličko nemiestne, no páni Urban, Mach a Kub sa uväznili v bludnom kruhu a značka ARAKAIN tým neblaho trpí. A nepomôže ani svieži vietor v podobe spomínaného frontmana Honzu a bicmena Lukáša Doksanského. Dôkazy? Tých je neúrekom…

ARAKAIN

Len úvodný pohľad na samotný obal je na zaplakanie – veď asi siedma recyklácia rovnakého nápadu a k tomu ešte tak nudná! OK. Zvuk? Ako ináč kvalitné spracovanie, avšak „nič nového na svete, dáme si repete“ a znovu minimálny posun. Hlavná náplň a tucet skladieb s klasickou stopážou troch až štyroch minút (chalani sa boja dlhších či kratších trackov jak čert kríža!), thrashcorovým základom a podladenými gitarami v štýle dnešných hviezdičiek DYMYTRY. Práve od nich si „Áčka“ čoraz častejšie berú citeľný príklad, za čo môžu najmä silné rodinné väzby, nejedno spoločné turné aj lyrická výpomoc Jána „Protheus“ Macka na aktuálnych piesňach. Či to všetko slúži k prospechu veci, nech každý posúdi sám…

A sledujete formáciu pozornejšie, určite nebudete nijak zvlášť prekvapený. ARAKAIN jednoducho vsádza na groove základ, thrashové výpady a chytľavý refrén. Výnimočné hity ala „Paganini“, „Ďábelská hra“, „Nikdy se nevzdávej“ či „Malá a stracená“ ale veru nečakajte – pätica s nimi na skoro hodinovej ploche očividne šetrí.

Skladbám síce občas nechýba zábavnosť („Dnes ješte ne“, „Síť“), tvrdosť („Kompromis“, „Hathor“) a originálny moment (citácia „Detroitu“ v „Znal bych rád“), no krkolomný songwriting (divný zlepenec „Sny dávají krídla“), nevýraznosť a najmä zameniteľnosť je až zarážajúca. Vyberte songy z posledných piatich/šiestich cd, sprehádžte ich a výsledok bude rovnaký!

Už predlhú dobu tvorí tzv. epilóg dosiek ARAKAIN mierne odlišná vec („Písečná samota“, „Čas“, Svatý grál“ či „Hvězda“), akýsi náladovejší zástupca a novinka samozrejme nie je žiadnou výnimkou. Titulná suita však bohužiaľ takisto napĺňa svoj potenciál iba z polovice. Tá si ozaj priam pýta omnoho dramatickejšie vyvrcholenie a silnú atmosféru obsiahnutú na širšej ploche, lenže to by sa chalani nemohli báť tej spomínanej stopáže… Pachuť v ústach preto zostáva i pri tomto záverečnom čísle…

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ladislav Rusnák

Mladý a veľmi aktívny fanúšik metalovej muziky, ktorú vyhľadáva už od útleho veku. Taktiež obrovský vyznávač rybolovu, pasívny športovec (futbal, hokej, bedminton) a človek so zmyslom pre kvalitný film. Od roku 2011 taktiež zanietený redaktor hudobného webzinu Valhalla.sk.