Vždy som o sebe hovoril a tvrdil, že nemením záľuby. Je to pravda. Moja prvá láska v živote bola hudba. Preto, keď som pred pár rokmi narazil na kapelu SUNN O))), bol som veľmi prekvapený, čo sú dnes ľudia schopní, nazývať hudbou. Bral som to ale ako úlet a povedal si, že každý má právo na tú svoju „hudbu“.

SUN O))) – Pyroclasts

Potom prišiel album „Life Metal“ a ja som krútil hlavou. To už som bez pochopenia iba vyvaľoval oči. No a v týchto dňoch vydávajú SUNN O))) novinku s názvom „Pyroclasts“. Dozrel čas na môj názor a ja jednoducho potrebujem zareagovať. A poďme pekne od podlahy.

SUNN O))) na novom albume robí čokoľvek, len nie hudbu. Sú to jednoducho pazvuky, ktoré nemajú nič spoločné s akýmkoľvek žánrom. Je to hukot, pri ktorom je zvuk brúsky z Chemosvitu oveľa väčším zvukovým zážitkom ako toto. Venujem sa hudbe 25 rokov. Naprieč všetkými žánrami. Stále som však za tú skutočnú, z ktorej ide nejaká emócia a energia. Tá sa musí zhmotniť s dielom autora, ktoré by malo niesť určitú výpovednú hodnotu a rukopis. Toto je bez hodnoty, jedine rukopis pazvukov je ten absolútne istý. V každom a jednom songu. SUN O))) je jednoducho zvuková bublina, v ktorej víťazí nuda a vlastne, sa tu nič spojené s muzikou nedeje.

Prvý track „Frost C“ má skoro jedenásť minút (tak ako ďalšie tri, ehm…, piesne). Jedenásť minúť monotónneho hukotu. Hovorím si, že asi som veľmi konzervatívny a nedokážem pochopiť iný žáner, hoci si myslím, že ja som veľmi otvorený. Posielam to teda kamarátovi, s ktorým 20 rokov riešime muziku, hoci sa trochu žánrovo v niektorých smeroch líšime. Je podobne zhrozený, ba dokonca vytočený, keďže je temperamentnejší a citlivejší na slovo hudba.

SUNN O))) nerobia ani meditatívnu formu zvukov. Je to katastrofálna žuvačková vata, bez akejkoľvek akcie, bez akejkoľvek reakcie. Nie je tam nič. Myšlienka, nápad, prekvapenie.

Track 2 (úmyselne to nazývam trackmi, lebo o piesňach a či songoch reč byť v žiadnom prípade nemôže), hučí presne ako Track 1. V tretej minúte počujeme nejaké mihnutie sa iného akordu. Je naozaj neuveriteľné, čo sa dnes považuje za hudbu a čo sú schopní recenzenti na metalových weboch rozoberať a dokonca dať im takmer plný počet bodov. Toto nie je o vkuse, o žánre, toto sú iba chorobne sa ťahajúce pazvuky.

SUNN O)))

A presne preto píšem túto recenziu, že občas je potrebné povedať si pravdu. Zliezť normálne zo stromu a prestať sa hompáľať na konári v mračnách umeleckých oparov nepochopenia interpretácie z dôvodu rýchlej doby. Toto nie je umenie. Toto nie je hudba, a dokonca toto nie je ani len žiadny pocit. Tieto pazvuky mi vadia. Týrajú ma. Ale pre náš portál, som to dopočúval dokonca. Na trikrát, a to si myslím, že som podal nadľudský výkon milovníka muziky.

Ale postupne. Nech to nie je povrchné. Poďme teda ďalej. V tracku 3 sa v tretej minúte mihne zase nejaká gitara so zmeneným akordom. Tá svojim nekontrolovateľným zavíjaním nakoniec splynie s davom pazvukov. Pochopiteľne – jedenásť minút ničoty a katastrofálnych zvukových depresií.

Myslím si, že je dobré poukázať na niečo, čo vlastne nie je hudbou. A presne toto je ten prípad. SUNN O))) nerobia muziku. Vytvárajú iba spleť nekontrolovateľných zvukov, ktoré sa nedajú definovať. Malo by sa proste prestať filozofovať o tom, ako to výrobca pazvukov myslel. Aký je umelec a ako nebol pochopený. Fakt netuším, ako to mysleli, ale nemá to nič spoločné s piesňami. A to opakujem bez ohľadu na žáner. Martin Kittner a jeho album „Spievajúci kaderník“ ma v 90. rokoch šokoval menej, ako toto. Naozaj, prisahám.

Album „Pyroclasts“ nemá škatuľku, ale nemá ani hlavu, ani pätu. Štvrtý track po 11 minút pazvukov, bez zmyslu a odozvy. A dokonca aj bez nezmyslu. Proste tam nie je nič. Inak nemôžem, potrebujem túto moju úprimnú výpoveď o novom albume SUNN O))) uzavrieť. Vymazať tento priečinok z mojej hudobnej pamäte a zabudnúť.

Za mňa žiaľ totálna katastrofa.

Hodnotenie autora: 1 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“