Artwork nahrávky zdobí starší obraz, ktorý údajne visel v rodnom dome Amalie. Je na ňom vyobrazená vysočina s dievčinou, ktorá sa ňou bezstarostne poneviera. A taký pocit mám aj z hudobnej náplne. No, nepredbiehajme…

MYRKUR – Folkesange

Predchádzajúcemu majstrovskému dielu z pera tejto kreatívnej devy – „Mareridt“ – by som bez váhania pred tromi rokmi udelil v našom Valhallovskom hodnotení minimálne 9 z 10 bodov (recenzia TU). Fascinovala ma úchvatnosť, atmosféra, cit a agresivita v podaní black metalu, ktorý sa snúbil so severským folkom.

Amalie už po vydaní „Mareridt“ spomínala, že má v pláne opustiť black metalové močiare a hlbiny, a venovať sa bude len výlučne pestrofarebnému folku. To ma sklamalo. Agresivitu som považoval za nedielnu súčasť jej tvorby a zároveň aj za zásadný pilier, ktorý zdobil tvorbu MYRKUR a robil ju takou zaujímavou, dynamickou. a nebojím sa povedať, že aj originálnou.

„Folkesange“ otvára singlovka „Ella“ – potemnelá skladba pojednávajúca o ženskosti. Otázne však je, nakoľko sú melódie a skladby naozaj originálne, pretože je to akoby zahalené rúškom tajomstva. Mnohé z nápadov sú vraj pretvorené folkové piesne, ktoré sa ťažko hľadajú a nie sú vraj príliš prístupné na hudobných online platformách.

Amalie Bruun alias MYRKUR

Tak ako aj na predchádzajúcom nosiči, aj tu v niekoľkých skladbách Amalie využíva prastaré remeslo zvolávania dobytka pomocou ľudského hlasu – Kulning.

V čom je teda hudobná náplň iná? Naozaj, po black metale niet ani stopy a to materiálu uberá na dynamike. A žiaľ, aj zaujímavosti. Na druhej strane, je využité množstvo ľudových hudobných nástrojov, pravdepodobne aj vďaka výpomoci Christophera Juula z folkových HEILUNG.

Kvôli tomu, ako aj v nápeve „Ramund“, sa môže ľahko stať, že vám pred očami (alebo skôr ušami) vyrastie sestra zoskupenia WARDRUNA. V „Tor i Helheim“ sú dokonca podobným spôsobom využité ihlice na štrikovanie, ktoré vytvárajú rôzne zvuky, tak ako to WARDRUNA robia s rôznymi „nemuzikálnymi“ nástrojmi.

Niektoré skladby sú až prekvapivo skočné, ba priam veselé – napríklad „Fager som en Ros“, „Gammelkäring“ alebo „House Carpenter“, ktorá mi nielen názvom pripomína umiernenú verziu NIGHTWISH. A takáto veselica sa mne osobne veľmi ku MYRKUR nehodí.

MYRKUR

A niektoré sa mi naopak zdajú výnimočné – „Leaves of Yggdrasil“ s nadpozemskými melódiami, „Reiar“ s krásnymi viachlasmi, „Gudernes Vilje“ so zaujímavými vokálnymi linkami, či záverečná, rozprávková „Vinter“.

Veľkou výhodou „Folkesange“ je jeho dĺžka a prirodzený tok. Je síce dlhší ako „Mareridt“, ale nevadí to. Tých 47 minút utečie ako voda a v prípade niekoľkých piesní ide o veľmi pekné kompozície. Najmä posledná trojica skladieb je vynikajúca.

Negatívne vnímam absenciu black metalu resp. hudobnej dravosti, na akú sme boli u MYRKUR zvyknutí, nepochopiteľnú občasnú veselosť (mala byť oživením nového materiálu?), čiastočnú stratu dynamiky a predovšetkým nepôvodnosť skladieb.

PS: Dovolil som si uviesť niektoré staršie verzie skladieb, ktoré MYRKUR pretvorila a sú dostupné na YouTube:

RANARIM – „Fager som en Ros“
TÝR – „Ramund (hin Unge)“
FRODE VEDDINGE – „Harpens Kraft“
IRMELIN – „Gammelkäring“
MARK HILLIS – „House Carpenter“
KIRSTEN BRÅTEN BERG – „(Kjempevisa om) Reiar“

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Marko Hundža

Redaktor Valhalla.sk