Na svete je veľa neprebádaných krásnych miest. A to isté platí aj o muzike. Aj veľa neznámych kapiel, môže hrať prvú ligu. Alebo svetovú muziku v rámci svojho žánru. Začal som presne preto tak, lebo kapela ktorej novinku si predstavíme, bola pre mňa absolútnou neznámou. Poďme sa teda pozrieť bližšie, o kom je reč.

GRACE DISGRACED – Immortech

Kto sú GRACE DISGRACED? Štvorica hudobníkov z Moskvy, na čele s vokalistkou Polinou Berezko. Zisťujem, že recenzia na ich druhý album „The Primal Cause: Womanumental“ (recenzia TU) sa svojho času objavila aj na našom webe. A na tom čo hrajú sa nezmenilo veruže nič. Svieži old school death metal s dávkou technickej zručnosti. Aktuálna novinka „Immortech“ je už štvrtým počinom pre mňa doposiaľ neznámej kapely.

Milovník tohto žánru by musel byť hluchý, aby nepočul hneď z prvých tónov inšpiráciu v legendárnej kapele DEATH. „To Live Forever“ je nádherný otvárak. Dominancia basovej linky, prekvapivo melodického sóla a masaker growlingu ma totálne vťahuje do deja. Vydarený song na úvod. „The Neon Megapolis“ by sa mohol pokojne zaradiť do škatuľky progresívny death metal. Ale nielen tento song, aj keď je zrejme z celej nahrávky „najprogresívnejší“. Kapele to šlape. Perfektné vyhrávky, nečakané zmeny tempa a výborne nafrázovaný spev.

Ruská formácia nám na palete 45. minút dá školenie z technického death metalu. Fanúšikovia dostanú porciu 7 piesní, ktoré s výnimkou záverečnej „Natural Death“ nemajú stopáž pod 6 minút. Dominanciou a ozdobou celého tohto súboru je ženský growling. Kapela jednoducho nezaprie svoje korene a poviem to ešte raz: inšpirácia v legende DEATH je úprimne bijúca do uší.

Nádherná basová linka, ktorá sa dostáva veľmi často do popredia je skutočnou ozdobou. Vcelku komplikované časti hudobného diela sa menia na pomalšie, v ktorých je kladený dôraz na gitaru. Perfektne rozpracovaná štúdia moderne znejúceho death metalu, ktorý ale neskrýva ani stopy po brutalite.

GRACE DISGRACED

Tretia pieseň v poradí „Achieving“ začína skvelou gitarou, atmosféra pripomína rôzne death metalové legendy. Po nejakom čase sa však tempo zmení a GRACE DISGRACED si idú svojou cestou. Nechýba doslova brutal death metalová vsuvka (aj vďaka vokálu) a rýchle sekačky okorenené opäť výborným frázovaným growlingom Poliny Berezko.

Okrem legiend DEATH miestami počuť v tvorbe týchto Rusov ďalších velikánov žánru PESTILENCE, inokedy zase chirurgickú presnosť CYNIC, niekedy sa mi zjavia OBITUARY. Pri počúvaní tejto nahrávky mám pocit, že aj old school môže znieť moderne. Možno to nedáva zmysel, ale môj pocit a postoj je jednoznačný. Veľmi svieži materiál.

Muzika GRACE DISGRACED je poctivou poklonou tvrdej hudbe. Je návratom ku koreňom, ale zároveň čerstvým vánkom v roku 2020. Mnohé kapely skúšajú novátorské vedy. Skúšajú ako sa dostať do mainstreamu bez toho, aby po nich ostali stopy. Ale toto je absolútny opak. Ruské kvarteto sa drží svojho poctivého kopyta, kde-tu pridáva svoje ingrediencie.

Texty sú väčšinou v angličtine, veľmi kratučko začujeme ruštinu v „Mainframe Lullaby“. Vyzdvihnúť treba aj celkový vynikajúci zvuk. Rovnako tak všetky nástroje. Nad všetkým vyčnieva ale parádna basová linka a vokál sympatickej Poliny. „Immortech“ je jednoducho veľmi koplexným death metalovým dielom, ktoré určite poteší „všetky old school máničky“.

Je to jednoducho poctivá porcia krvavého mäsa. Brutálneho death metalu, ktorý obsahuje prvky technických stôp. Celý album je veľmi inšpiratívny a pretkaný rôznymi finesami, ktoré jednoducho patria do škatuľky death metal. Poctivé od prvej sekundy po poslednú. Ďakujem za zážitok. A aby som nezabudol. GRACE DISGRACED sú druhou kapelou tohto roku, ktorá ma veľmi milo prekvapila. Prvou boli dánske dievčatá z THE KONVENT.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“