PRIMAL FEAR – Metal Commando

Pretlak sily a energie. 110% PRIMAL FEAR. Najsilnejšia nahrávka vôbec. Takto častujú veteráni PRIMAL FEAR svoj najnovší prírastok „Metal Commando“. No, nekúp to!

Odvážne tvrdenia, ktoré dozaista vyšperkovalo marketingové oddelenie giganta Nuclear Blast, vydávajúce novinku Nemcov po dlhých pätnástich rokoch, ale predovšetkým nachádza oporu v momentálne najvyrovnanejšej a najluxusnejšej zostave kapely.

PRIMAL FEAR – Metal Commando

Metalová siréna Ralf Scheepers, biznis lišiak Mat Sinner (basgitara), Magnus Karlsson (gitary), ktorý popri tomto angažmáne zvláda tony ďalších melodických projektov, ostrieľaní borci Tom Naumann a Alex Beyrodt (obaja gitary), a s nováčikom v zostave, ale taktiež skúseným Michaelom Ehrém (GAMMA RAY, THE UNITY), sú garanciou priam nekonečného prísunu nových skladieb, stále si idúc to svoje a neustále na solídnej úrovni.

Kapela, ktorá len pred pár rokmi oslavovala dvadsiate výročie svojej prvotiny však neraz mierne kvalitatívne zakolísala a bolo na nej sporadicky badať miernu únavu či opotrebovanosť. Takýmto miernym zadychčaním sa trpela aj minulá doska „Apocalypse“ (recenzia TU), ktorou sa lúčili s Frontiers Records. Ohraté nápady, stereotyp a šablónovitosť sa na moment uhniezdili v radoch PRIMAL FEAR, i keď si stále držali štandard skvelo znejúceho európskeho power metalu.

Novinka „Metal Commando“ sa však javí úplne inak. Hoci by sa aj tu dalo namietať, že štruktúra skladieb opakuje scenár minulých albumov priam ako cez kopírovací papier. Ber to však čert, ak jej náplň konečne pôsobí sviežo, nenútené, s riadnou dávkou iskrenia a hravosti. Pritom tu máme klasický materiál, ktorý kapela zdokonaľovala a piplala celé desaťročia, kombinujúci ťažkotonážne gitary s melodickou vzletnosťou a honosnou epickosťou.

Dostane sa na charakteristické power metalové paľby, neúprosné riffové mordy, očakávane aj baladu a do detailu premyslený kompozične rozsiahly spletitý zárez. Všetko to zaobalené do parádne namixovaného hávu pod taktovkou Jacoba Hansena.

PRIMAL FEAR

Výhodou tohtoročnej nádielky je jej prirodzenosť a ľahkosť. Tá sa prejavu hlavne nenútenosťou, ktorá popiera akúkoľvek topornosť. Hoci v niektorých skladbách možno aj badať akýsi náznak zadrhávania sa, avšak v správnu chvíľu je tento moment potlačený spontánnou melodikou, živelnými gitarami či výstavne pôsobivými refrénmi. Všetko je to dávkované v správnu chvíľu a v správnom pomere, podporujúc tak príťažlivosť jednotlivých skladieb, okamžitú chytľavosť materiálu a jeho plynulosť bez výrazných rušivých momentov či zbytočného nastavovania nezáživnej kaše s drobnou výnimkou v závere albumu.

Dosku otvorí, v skvelej fazóne odsýpajúca, „I Am Alive“. Tá je v podstate tradičným „otvárakom“ vinúca sa v rezkom tempe a s popínavým refrénom. Dvojka „Along Came the Devil“ je ďalšou z radu osvedčených šľapavých skladieb s mohutnými riffmi a siláckym vokálom. V albumovom klenote „Halo“ Ralf vytočí brúsku v svojom hrdle do maximálnych otáčok. Snúbi sa v nej nekompromisné frázovanie, nepoľavujúce bicie, vysoko klenutý refrén, útočné gitary a odzbrojujúce melódie. Nasledujúca „Hear Me Calling“ vnesie do riadne rozčerených vôd kúsok pokoja s dominujúcou precítenou a rozvážnou melodikou.

Ťaživých riffov, neúprosne presnej rytmiky, minimalisticky poňatých refrénov sa dočkáme v „The Lost & the Forgotten”, „My Name is Fear“, “Raise Your Fists” a na pomery PRIMAL FEAR aj tuctovej „Afterlife“, v ktorých vynikne famózny Ralf, sólová gitarová hra a kovové dusno, zakaždým rozčeše melodický záblesk.

Zošraubované oceľové okovy máličko povolia v „Howl of the Banshee“, ktorá zahrá na vzletnejšiu notu so zvodne stupňujúcim sa sólom. V jemnej a precítenej balade „I Will Be Gone“ exceluje samotný Ralf len za účasti akustickej gitary a sláčikov.

Záver dosky patrí najrozsiahlejšiemu kúsku „Infinity“. Pieseň nenudí. Je umne vystavaná s patričnou gradáciou, dynamickými zmenami temp, náladovými zvratmi a inštrumentálnou dramatizáciou uprostred skladby. Mierne skrátenie hlavne vo finále, by len prospelo intenzite zážitku.

Novinku „Metal Commando“ určite nemožno pasovať za najlepší kúsok diskografie PRIMAL FEAR. Tam doteraz neohrozene čnejú „Seven Seals“, New Religion“ a „Nuclear Fire“. Stále sa však môže rovnocenne pozrieť do očí zvyšku ich bohatej hudobnej kariéry zužitkujúc vycibrený skladateľský vklad osobností tej power metalovej mašiny.

Autor: Ján Magdoško

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

Názor redakcie:
Nemeckí veteráni PRIMAL FEAR nám koncom júla naservírovali už trinástu plnohodnotnú štúdiovku, ktorá dostala príznačný názov „Metal Commando“. Tvorbu týchto Nemcov som nejako prirodzene prestal sledovať niekde okolo albumu „Delivering the Black“ z roku 2014, takže spoločne s týmto kúskom albumy „Rulebreaker“ a „Apocalypse“ išli úplne mimo mňa. Albumy „Seven Seals“ (2005) a „New Religion“ (2007) považujem za ich vrchol tvorby, v tesnom závese v mojom osobnom rebríčku sa radí za ne nahrávka z roku 2009 „16.6 (Before the Devil Knows You’re Dead)“.

Od novinky s nechutne klišé názvom „Metal Commando“ som nečakal absolútne nič a to bolo zrejme aj dobré, pretože ma od úvodu poriadne zaujala. Ďalšie a ďalšie posluchy ma posadili na riť a ja už môžem s úplne pokojným svedomím prehlásiť, že „Metal Commando“ sa v mojom ponímaní zaradí medzi najlepšie kúsky tejto kapely. A to znamená, že marketingové slovné hračky, až tak ďaleko od pravdy neboli.

Vynikajúci Ralfov spev (vôbec nie prehnané, ujačané a až nepríjemné výšky, ktoré sa mu občas žiaľ podarili), skvelá rytmika a aranžmány piesní zdobia celú nahrávku. Za najlepšie kúsky rozhodne považujem vypaľovačku „Halo“ a záverečný trinásťminútový opus „Infinity“, ktorého sa nemôžem nabažiť už dlho. Povinná balada „I Will Be Gone“ neurazí a ani nenadchne, „Raise Your Fists“ je tuctová „zatínačka pästí“ (ale vydarená), zvyšné skladby taktiež bavia.

Som veľmi rád, že PRIMAL FEAR nahrali takto konzistentný, poctivý a silný album. Myslím, že v rámci power metalu tu istotne máme jeden z najlepších albumov roka 2020, ak nie vôbec najlepší… Zatiaľ…

Autor: Stanley „Stillborn“ Černák

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Žáner: power metal
Krajina pôvodu: Nemecko
Vydavateľstvo: Nuclear Blast Records
Dátum vydania: 24.07.2020
Web: http://www.primalfear.de
Zostava:
Ralf Scheepers – vokály
Mat Sinner – basgitara
Tom Naumann – gitary
Magnus Karlsson – gitary
Alex Beyrodt – gitary
Michael Ehré – bicie
Tracklist:
I am Alive (04:34)
Along Came the Devil (04:21)
Halo (04:19)
Hear Me Calling (04:39)
The Lost & Forgotten (04:08)
My Name is Fear (04:04)
I Will Be Gone (04:26)
Raise Your Fists (03:52)
Howl of the Banshee (04:54)
Afterlife (04:29)
Infinity (13:12)
Diskografia:
Primal Fear – 1998
Jaws of Death – 1999
Nuclear Fire – 2001
Black Sun – 2002
Devil’s Ground – 2004
Seven Seals – 2005
New Religion – 2007
16.6 (Before the Devil Knows You’re Dead) – 2009
Unbreakable – 2012
Delivering the Black – 2014
Rulebreaker – 2016
Apocalypse – 2018
Metal Commando – 2020
Definitíva:
Nemci PRIMAL FEAR oslavujú návrat pod značku Nuclear Blast vo veľkom. Novinka „Metal Commando“, tak ako býva na pomery tejto power metalovej brúsky zvykom, prináša nekompromisne šľapavý materiál, hymnické refrény, bezprostrednú melodiku, ťažkotonážne riffy, ale aj lahodnú gitarovú čarostreľbu.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články