LONEWOLF – Division Hades

Francúzi LONEWOLF cielia svojou štúdiovou novinkou hlavne na ortodoxne kovaných heavy metalistov. „Division Hades“ potvrdí, ako neochvejná a neoblomná vernosť k tomuto žánru panuje ich naturelom.

Túto zásluhu možno po právu pripísať frontmanovi, doslova osamelému vlkovi, Jensovi Börnerovi. Ten je priam prototypom old school metalistu, ktorému nemožno uprieť nadšenie a hlavne autenticitu, o ktorú neochudobnil žiaden doterajší albumový zásek.

LONEWOLF – Division Hades

Jeho nezameniteľný vokálny prejav je tým ďalším elementom, ktorý nahráva pevnému ukotveniu v heavy/power metalovom žánri, a nepopierateľnú inšpiráciu nemeckými legendami RUNNING WILD alebo aj GRAVE DIGGER. Jensov neotesaný, hrubánsky až primitívny, miestami nedokonalý, ale najmä bezprostredný prejav v náznakoch pripomínajúci oboch spevákov zmienených kapiel, je neoddeliteľne spätý s dravosťou a spontánnosťou hudby, ktorú táto partia predstavuje.

Na novinke sa opätovne na pozícii hlavnej gitary predstavuje navrátilec Damien Capolongo. Ten sa s kapelou rozlúčil na ich vrcholovom albume „The Dark Crusade“ z 2009, ktorý aj po toľkých rokoch dokáže dokonale rozpumpovať heavy metalové artérie a aj dnes zaslúžene zatieniť posledné dosky kapitána Rolfa Kaspareka (RUNNING WILD). Prílišná nevyrovnanosť posledných radoviek sa tak zdala byť zažehnaná, aspoň sa tak javilo na papieri.

Hudobná náplň aktuálneho kotúča „Division Hades“ neprekvapuje a je patrične očakávaná. Ortiele kritizujúce na jednom mieste prešľapujúcu kapelu či absenciu akéhokoľvek vývoja tu nemajú svojho opodstatnenia. LONEWOLF je jednoducho kapelou, pri ktorej ide človek na istotu, ani ho nenapadne dumať nad tým, ako bude znieť ďalšia doska, pretože všetko je vopred dané ich heavy metalovým génom.

Tohto sezónna nádielka Francúzov javí byť o malý kúsok výpravnejšia ako tá predchádzajúca, nejedná sa o len bezducho prostú rúbanicu. Skladbám svedčí košatejšia štruktúra, tvarovateľnejšia nálada, komplexnejšie budovaná atmosféra. Máme do činenia s umne ale nadovšetko príťažlivo a nie zriedkavo vzrušujúco vystavaným materiálom aj napriek úzkym hraniciam tohto tradičného žánru.

LONEWOLF

Aj napriek už spomenutej popínavosti, samozrejme, dôjde aj na pre LONEWOLF klasické speed metalové drancovanie, mohutné pochodové marše, ktorých spoločným menovateľom sú masívne hymnické refrény, ozrutánske zbory a vokál ako rašpľa, ktorého miestami ťarbavosť dodáva skladbám na surovosti a spontánnosti.

Inštrumentálne je album prehliadkou heavy metalovej abecedy. Pustošiace, nezastaviteľné silové bicie s dvojkopákom ako stádo mustangov so zdarne sekundujúcou ohlušujúco cvendžiacou basou. Jednoznačným vrcholom sú však gitary. Skladby sú prešpikované parádnymi gitarovými vzorcami zarovno upaľujúcimi s nedostihnuteľnými bicími, inokedy zase vábivo až spletito obvíjajúc poslucháča, ktoré dokážu bodať aj trýznivo šľahať.

Album nebývalo otvorí epicky poňatý kúsok „The Last Goodbye“ s podmanivým vybrnkávaním nasledovaným hovoreným slovom à la MANOWAR. Tejto skleslej atmosfére sa poddá i vokál, avšak s prvým gitarovým riffom a zahranou melódiou, sa prejaví typický LONEWOLF. Skladba má výpravnejší ráz s honosnejšou gitarovou vyhrávkou. Kategóriu speed metalových šípov do bodky naplnia „Undergound Warriors“, „Alive“ a „Silent Rage“. Zato piesne ako „The Fallen Angel“, „Division Hades“ či „Lackeys Fear“ pôsobia zase o čosi členitejšie, majúc nielen power metalový náboj, ale aj viacerou náladových, rytmických a melodických odbočiek.

„Manilla Shark“ s jednoduchým ale úderným riffom a sviežou rytmikou nielenže pripomenie RUNNING WILD, ale súčasne je aj poctou zosnulému Markovi „The Shark“ Sheltonovi gitaristovi a vokalistovi legiend MANILLA ROAD. „Maidenovské“ nuansy znať v najdlhšej položke „Drowned in Black“. Gitary súkajú jednu skvostnejšou melódiu za druhou a od druhej polovice skladby držia pevne opraty smerom k stupňovanému finále.

Novinka prichádza s bonusovým diskom so znova nahranými skladbami z prvých demo počinov či skorších albumov. Skvosty ako „1789“, „Eric the Red“ alebo „The Forgotten Valley of Hades“ ešte zvýraznia už aj tak parádny lesk, na pomery LONEWOLF očakávane tradičnému materiálu, avšak s poctivým kusiskom kovového srdca.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Žáner: speed/heavy metal
Krajina pôvodu: Francúzsko
Vydavateľstvo: Massacre Records
Dátum vydania: 25.09.2020
Web: http://www.wolfdivision.com/
Zostava:
Jens Börner – spev, gitary
Damien Capolongo – gitary
Rikki Mannhard – basgitara
Bubu Brunner – bicie
Tracklist:
The Last Goodbye (07:11)
The Fallen Angel (05:36)
Division Hades (05:47)
Manilla Shark (03:59)
Underground Warriors (03:58)
To Hell and Back (InstruMETAL) (01:49)
Alive (02:53)
Lackeys of Fear (05:26)
Silent Rage (04:34)
Drowned in Black (09:10)
Diskografia:
March into the Arena – 2001
Unholy Paradise – 2003
Made in Hell – 2008
The Dark Crusade – 2009
Army of the Damned – 2012
The Fourth and Final Horseman – 2013
Cult of Steel – 2014
The Heathen Dawn – 2016
Raised on Metal – 2017
Division Hades – 2020
Definitíva:
Francúzi LONEWOLF prišli s materiálom, ktorý od nich očakávame! Novinka „Division Hades“ je prepchatá heavy metalovým rinčaním, speed metalovými nájazdmi, power metalovou hymnickosťou a výpravnosťou.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Odporúčané články