ASPHYX – Necroceros

Holandská death/doom metalová formácia ASPHYX vydala začiatkom roka 2021 jubilejný desiaty štúdiový album nazvaný „Necroceros“.

Aj keď sa to možno nezdá, ale od poslednej radovky Holanďanov ubehlo už 5 rokov. Zostava kapely sa tentokrát nemenila. Štvorica hudobníkov doručila na novom albume už viac-menej tradične desať skladieb so stopážou 50 minút.

ASPHYX – Necroceros

Základy aktuálneho materiálu sú postavené na polohách v strednom tempe s „vážnejšou“ náladou, ktoré zvyknú zhruba v polovici jednotlivých skladieb eskalovať do šťavnatých svižnejších pasáži. Toto tvorí podstatnú výplň „Necroceros“, a to rozhodne nemyslím v negatívnom význame.

Do tohto skladateľského základu sú potom vsunuté nekompromisné útoky – otváračka „The Sole Cure Is Death“, či úvod do druhej polovice albumu v podaní skladby „Botox Implosion“, a taktiež ťažoba v podobe „Three Years of Famine“ a „In Blazing Oceans“. Ak album vlastníte na CD, tak je ho stále možné vnímať, ako stranu A a stranu B, vďaka rozvrhnutiu piesní, čo prispieva aj k rozloženiu síl.

To ma privádza k ďalšej myšlienke. ASPHYX tentokrát vsadili na rozumné dávkovanie jednotlivých prvkov svojej hudby. Aj napriek svojej rozmanitosti spôsobuje absencia pomalých a bahnitých skladieb, že nahrávka nepôsobí kŕčovito.

Istú ľahkosť v nie ultra rýchlych častiach zabezpečujú aj sekajúce riffy spadajúce pod škatuľku death´n´ roll („Molten Black Earth“, „Knights Templar Stand“ a „Yield or Die“). Počas celej hracej doby prijímate ako kúsky palebnej sily aj atmosféru a hutnosť. A niekde na pozadí je stále možné vnímať akúsi osudovosť či melancholickú náladu, ktorá akoby vykresľovala fakt, že človek síce bojuje, ale niekde v podvedomí tuší, že je to márne. Rozohrávanie skladieb ťažkotonážnejšími riffmi smerujúcimi k tvrdým nástrelom zas evokujú namáhavý a bolestivý prechod vojska územím, kde môže striehnuť nepriateľ, no ten končí aj tak nevyhnutným stretom a krvavým útokom.

ASPHYX

Melancholickú náladu vytvárajú melodické vyhrávky, ktoré sú najbohatším spôsobom využité v najdlhšej piesni „Three Years of Famine“. Ide o ťaživý song aj s akustickými doplnkami, pri ktorom mi až tak nesedí text. Problémom nie je samotná téma hladomoru, ale forma, akou je podaná. Vzhľadom k nálade by sa mi viac hodilo niečo hĺbavejšie. Zaujímavosťou je, že úvodný riff tejto skladby je presnou kopírkou piesne „Skullkrusher“ od OVERKILL, kde mám až pocit, že ide o úmysel. V strede zas prichádza moment pripomínajúci „To Live Is to Die“ od METALLICY.

S výraznejšou melodikou potom ešte pracuje druhá najpomalšia skladba na novinke „In Blazing Oceans“. Spočiatku sa možno môže javiť ako menej nápadná, no má svoju nepopierateľnú silu.

Titul „Necroceros“ bol používaný ako pracovný názov, no kapela sa ho napokon rozhodla vo finále aj použiť. Frontman Martin Van Drunen sa vyjadril, že s týmto názvom prišiel on. Ide o myšlienku sci-fi entity, existujúcej iba na pohltenie planét, premieňajúcej vesmíry na bezvýznamné prázdnoty. Okrem titulnej piesne sa však s týmto konceptom ďalej nepracuje a zvyšok textov je zameraný už klasicky na smrť a vojnu. Textovú výnimku tvorí už spomenutá zúrivá paľba „Botox Implosion“, ktorá je výsmechom na honbu za „dokonalou“ krásou plastikových dám.

Pri vokálnych kvalitách Martina Van Drunena sa nechcem veľmi pozastavovať, pretože aj tentokrát pred nahrávaním konzumoval drvené sklo. A áno, stále je výborný. Pre bubeníka Stefana Hüskensa je aktuálny počin druhý s ASPHYX. Hüskens hrá účelovo, nutne nepotrebuje artilériu dvojkopákov, a na istých miestach predvádza aj hravé a osviežujúce party.

„Necroceros“ je výborný album zdobiaci parádny obal od Axela Hermanna, na ktorom kapela ukazuje viacero polôh, na aké sme u nej zvyknutí a predvádza to funkčným spôsobom bez miest, kde by hrozilo nejaké zaseknutie.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Žáner: death/doom metal
Krajina pôvodu: Holandsko
Vydavateľstvo: Century Media Records
Dátum vydania: 22.01.2021
Web: https://www.asphyx.nl/
Zostava:
Martin van Drunen – vokály
Paul Baayens – gitara
Alwin Zuur – basgitara
Stefan Hüskens – bicie
Tracklist:
The Sole Cure Is Death (04:04)
Molten Black Earth (05:06)
Mount Skull (06:02)
Knights Templar Stand (03:35)
Three Years of Famine (07:38)
Botox Implosion (03:15)
In Blazing Oceans (05:06)
The Nameless Elite (03:56)
Yield or Die (04:28)
Necroceros (07:06)
Diskografia:
The Rack – 1991
Last One on Earth – 1992
Asphyx – 1994
God Cries – 1996
Embrace the Death – 1996
On the Wings of Inferno – 2000
Death… the Brutal Way – 2009
Deathhammer – 2012
Incoming Death – 2016
Necroceros – 2021
Definitíva:
ASPHYX upustili na novinke o čosi viac od ťaživých doom metalových pasáží a vsádzajú skôr na skladby v strednom tempe, ktoré eskalujú k zbesilejším nástrelom. Plusom albumu je rozmanitosť, keďže nahrávka „Necroceros“ disponuje palebnou silou, melancholickou náladou a potrebnou hutnosťou.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla