Na nový album nazvaný „Melana Chasmata“, ktorého zdobí artwork od známeho surrealistického umelca H.R. Gigera, sme si museli počkať až štyri roky. V jednom z rozhovorov sa Tom Gabriel Warrior vyjadril, že hlavným dôvodom prečo sa na novinku muselo čakať o niečo dlhšie boli ťažké životné situácie, ktoré sa nedotkli iba jeho, ale takisto aj ostatných v kapele, ktorí mali dočinenia s drastickými zmenami v súkromných životoch. Hneď na úvod, ale treba povedať, že počkať si o niečo dlhšie sa oplatilo. Tom G. Warrior opäť ukázal, akým skvelým hudobníkom je. 

Nový materiál je typický TRIPTYKON, ktorý ponúka neuveriteľne atmosférou nasiaknuté skladby s poriadnou dávkou tajomna, ale Fischerovci to dotiahli ešte do väčšej dokonalosti, ako na predošlom opuse. Gitarový dvojzáprah Tom. G. Warriora a V. Santuru, ktorí sa starajú aj o vokálnu časť, keď prvý menovaný sa prezentuje svojim typickým zúrivým vokálom, a V.Santura o niečo agresívnejšou polohou, ponúka pestrú paletu riffov od riadne ťažkých a valivých až po vyšperkované vyhrávky a tóny potrebné pre navodenie tej magickej atmosféry a nálady.

Samozrejme, nechýba pre TRIPTYKON typická rezonujúco znejúca basa. Norman Lonhard predvádza svoju presnú hru a jeho bicie sú v niektorých momentoch vytiahnuté do popredia, čím znejú mohutne a epicky. Je veľmi ťažké a až priam nemožné vyzdvihnúť nad ostatné jednu alebo dve skladby, pretože každá jedna pieseň je na veľmi veľkej kvalitnej úrovni a každá žije svojim vlastným životom a vlastným príbehom. Len pre priblíženie toho, čo môžete očakávať spomeniem skladby ako „Aurorae“, ktorá je pomalá na atmosfére a depresívnej nálade staviaca skladba. Ďalej „Breathing“ je rýchla a do thrash metalu šmrncnutá víchrica, či „Black Snow“, ktorá je majestátne znejúcim dvanásť a pol minútovým eposom alebo záverečná „Waiting“, ktorá upúta svojim hypnoticko-psychedelickým nádychom.

Dávku tajomna dodáva hudbe TRIPTYKON aj na tomto albume hosťujúca speváčka Simone Vollenweider (spolupracovala takisto aj s CELTIC FROST), ktorá svojím vynikajúcim éterickým hlasom dodáva do ich hudby ďalší rozmer a to musím povedať, že čo sa týka čistých vokálov som riadne vyberavý, ale tento môžem kedykoľvek.

Pri počúvaní albumu „Melana Chasmata“ máte pocit, že každý jeden tón a melódia sú presne tam, kde majú byť a tvoria dokonalý celok. Album nešetrí dlhými skladbami, ale absolútne to nenarúša vašu pozornosť. Je jasné už teraz, že TRIPTYKON nahrali jeden z najlepších albumov tohto roku, ktorý môžeme prirovnať k obrúsenému diamantu, ktorý zhmotňuje černotu a tajomnú atmosféru. Po výbornom debute z roku 2010 nastavili s aktuálnym počinom „Melana Chasmata“ pomyselnú latku ešte o čosi vyššie.

Kapela sa za niekoľko rokov stihla etablovať na scéne, dozrieť a teraz nám doslova vytiera zrak s neuveriteľne temnou masou „Melana Chasmata“. Tá sa nedá opísať inak než prehliadka najtemnejších zákutí chorej ľudskej mysle zhmotnená v deviatich famóznych skladbách, ktoré sú naviac okorenené dokonalým zvukovým kabátom a atmosférou ala „toto dokáže len Fischer!“.

Všadeprítomný pocit zmaru sa podarilo vtesnať do každej sekundy, takže stačí len jediné posedenie pri tomto skvoste a vy rázom začínate tušiť, že tu ozaj ide do tuhého. Z hudobného hľadiska ide o akéhosi mladšieho súrodenca debutovej pecky „Eparistera Daimones“ z roku 2010. Charakteristické výrazové prostriedky (ťažké riffy, šialene skreslená basgitara, striedanie viacerých vokálov) ostali i naďalej zachované.  Rýchlejšie death metalové jazdy ako „Tree of Suffocating Souls“, „Breathing“ striedajú tie pomalšie „Altar of Descent“, „Aurorae“ či „Demon Pact“.

Celá nahrávka vrcholí predposledným, vyše dvanásť minútovým bičovaním „Black Snow“, čo je akýmsi definitívnym zhrnutím celej tejto zbierky. Kto vydrží, dočká sa aj dojemnej „Waiting“, kde si už konečne môžete utrieť slzy a orosené čelo. Nenapodobniteľný obal z dielne majstra H.R. Gigera je tak len akousi čerešničkou na tomto opuse. Bravó!