Industriálny metal. Pri tomto slovnom spojení môže prísť na um kadekomu kadečo. Mne sa v prvom rade s pomenovaním tejto odnože metalového žánru spája hlavne jedno meno. Nie sú to MINISTRY, ani GODFLESH a už vôbec nie taký MARILYN MANSON alebo RAMMSTEIN, ktorí sa radi oháňajú svojou vlastnou škatuľkou tanzmetall. Sú to práve FEAR FACTORY, ktorým je venovaná táto recenzia.

FEAR FACTORY – Aggression Continuum

Boli jednou z prvých metalových kapiel, ktoré mi učarovali. Čírou náhodou sa mi od môjho kamaráta v zbierke ocitol ich album z roku 2004, nesúci názov „Archetype“. Bolo to skvelé. Nasrdenosť, mechanická strojovosť, oceľový chlad, originálny vokálny prejav a ambientné zvuky továrne. Konkrétne to boli zvuky z Továrne strachu.

V júni vydala táto kapela novinku „Aggression Continuum“, k tomu však pribalila aj šokujúcu správu. Ide o poslednú nahrávku, na ktorej sa podieľal ikonický spevák Burton C. Bell. Gitarista a mozog FEAR FACTORY – Dino Cazares tvrdí, že kapela funguje ďalej s novým spevákom. Nepredstaviteľné. Legendárny a nenahraditeľný hlas skupiny bude vraj nahradený. Nechajme však hudbu budúcnosti a minulosti tak. Venujme sa prítomnosti a čerstvej koláži mechanických úderov s názvom „Aggression Continuum“.

Album otvára hovorené slovo v post-apokalyptickom duchu, ktoré sa náhle premení v smršť industriálnych riffov a rytmiky, spolu s nečakaným zapojením symfonického orchestra, ktorý je však súčasťou takmer všetkých skladieb na radovke. Reč je o otváraku „Recode“. Brutálny krik je vystriedaný chytľavým melodickým refrénom, ako sme na to už u FEAR FACTORY zvyknutí.

V podobnom duchu sa nesie aj singlovka „Disruptor“ obohatená o sci-fi zvuky s príchuťou djentu. „Aggression Continuum“ dáva tušiť, prečo je podľa nej pomenovaný celý album. Agresia priamo tlčie do zvukovodov ako nadpozemské hydraulické kladivo na steroidoch.

FEAR FACTORY majú promo fotky k aktuálnemu albumu už bez Burtona C. Bella, aj keď ho naspieval.

V hudbe sa miešajú agresívne pasáže s prístupnými, melodickými. Najprekvapujúcejším momentom je optimizmus v refréne „Fuel Injected Suicide Machine“, podporený až rozprávkovo-dojemnými klávesmi.

„I am your savior to deny your prayers.“

Ďalšou zaujímavosťou je gitarové sólo – pre industriálny metal nezvyklosť – v jemnejšej „Monolith“. Veľmi príjemné spestrenie celého albumu. Viackrát počas počúvania skrsne hlavou myšlienka, ako asi budú znieť FEAR FACTORY bez Burtona C. Bella. Nedá sa tomu vyhnúť.

Novinku uzatvára „End of Line“ s neobvyklým rytmickým spomaľovačom v určitých pasážach a následnou umiernenou vyhrávkou predznamenávajúcou ukončenie jednej epochy industriálneho kolosu, ktorého budúcnosť je nejasná, ale zato pevne daná, čo dokladajú aj posledné slová:

„I must not fear
Fear is the mind killer
When the fear is gone
Only I remain“

„Aggression Continuum“ nie je vrcholným dielom od FEAR FACTORY. Jeho plusom je kratšia stopáž, o chlp prekračujúca 48 minút, ktoré zbehnú ako voda. Album je však solídnym zásekom v diskografii skupiny a taktiež labuťou piesňou speváka Burton C. Bella. Zajtrajšok odhalí novú tvár Továrne strachu a verím tomu, že sa máme na čo tešiť.

Hodnotenie autora: 7 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Marko Hundža

Redaktor Valhalla.sk